Správa o bolesti Výstava diel mladých, dočasne anonymizovaných autorx pod názvom HYDRA Collective sa vyhýba viacerým stereotypom výstavných aktivít, na ktoré sme zvyknutí. Výstava je v prvom rade protestom mladých študentov a študentiek stredných (nielen umeleckých) škôl. Ich dočasné anonymizovanie je súčasťou konceptu a vychádza z faktov, odôvodnených predpokladov a skúseností. 

Dôležitý protest, vyjadrený skrze odkrývanie vlastného vnútra, je o to cennejší, že sa odohráva v tak vypätej spoločensko-politickej situácii, kedy transrodových ľudí sprevádza neustála neistota, ktorá je pre niektorých – tých, ktorí prechádzajú procesom vlastného sebaprijatia, ktorí túžia po prijatí vo svojom blízkom okolí, čakajú na systémovú zdravotnú starostlivosť a/alebo možnosť zápisu zmeny rodu v dokladoch – až neúnosná. Prekonávajú množstvo ťažkostí, ktoré si obvykle ľudia, ktorých sa to priamo netýka, vôbec neuvedomujú. Transrodoví ľudia sú vytláčaní na okraj spoločnosti a dostávajú sa do právneho vákua, do kategórie neustále spochybňovaných. Transrodové osoby sú tou najzraniteľnejšou skupinou ľudí v našom prostredí. 

Mladé umelecké zoskupenie protestuje a zároveň nám odhaľuje svoje citlivé vnútro – zraňované, neuznané, unavené zo stereotypov spoločnosti a smutné zo životnej perspektívy bez vyhliadok na možnosť pokojného sústredenia sa aj na iné otázky, než na otázky vlastnej identity. Ak si chce vydobyť radosť, nutne to musí realizovať v medzipriestoroch, do ktorých nedáva len tak ľahko iným nahliadnuť. Kolektív tu vystupuje zároveň ako jeden organizmus, ako reprezentant témy. Odkrýva, že sa často cíti nepochopený, odvrhnutý, ohrozený. Viacerx nemajú útočisko v domácom prostredí, ale ani v prostredí školy – hoci všetky školy dnes majú k dispozícii odborné postupy, ktoré usmerňujú, ako rešpektovať transrodových ľudí a akým spôsobom riešiť vzniknuté situácie v interakcii s ďalšími osobami tak, aby sa cítili bezpečne a prijaté.

Výstavu síce kurátorsky spoluzastrešujem, ale moju úlohou nebol výber autorx a diel, to bola rola môjho partnera – spolukurátora. Svoju rolu vnímam v zmysle kurátorskej starostlivosti o projekt a zúčastnených jednotlivcov. Diela hovoria veľmi osobným jazykom, predstavujú vlastný svet autorx na hrane dospelosti, v ktorom prostredníctvom zobrazenia bytostí a javov vyjadrujú rozličné situácie, ktoré sa nezhodujú s tradičnými zažitými kultúrnymi vzorcami a nemusia zodpovedať nášmu cíteniu alebo vnímaniu. Nemusíme porozumieť hneď. Porozumieme, ak sa budeme o obsah jednotlivých diel zaujímať. Záujem je pravý opak ignorácie, ktorá je spájaná v dielach študentx s krvou, tečúcou zo zraňovaného tela. Zasiahne nás otázka: „Prečo je moja krv menej živá ako Tvoja?“ Uvedený slovný obraz priamo súvisí nielen s neprijatím, ale i s pocitmi poníženia, tlaku, napätia a ohrozenia, ktoré sa v niektorých prípadoch transformujú do aktu sebapoškodzovania alebo až suicidálnych sklonov. 

Predkladanie zraňovaného či inak skúšaného tela je veľmi častým aktom umeleckých osobností, ktoré sa k téme transrodovosti vo svojich dielach programovo vyjadrujú. Výrazné osobné politikum uplatňuje vo svojich dielach kanadská transrodová / nebinárna osobnosť Cassils, ktorá vlastné telo v spojení s performance vníma ako sociálnu sochu. Jej práca, ktorá vychádza z myšlienky, že telá sa formujú vo vzťahu k silám moci a spoločenským očakávaniam, skúma historické súvislosti, aby preskúmala súčasný okamih. Telo sa tu stáva sochárskym indexom sebadisciplinačných praktík. Orientuje sa na fyzicky náročné vystúpenia, ktoré si často vyžadujú intenzívne tréningové režimy na premenu formy – na postavu kulturistu alebo umelcx zmiešaných bojových umení. Hľadá spôsoby, ako osloviť ľudí, aby uvažovali kritickejšie, alebo ako dosiahnuť, aby sa na chvíľu postavili do pozície toho druhého a premýšľali o tom, aké to je, ak by bolo ich (naše) telo a myseľ vystavené takému tlaku a násiliu.

Diela na výstave kolektívu HYDRA sú práve takou správou, adresovanou nám všetkým. Chcú narušiť konformnú zónu tým, ktorí a ktoré nechcú/nedokážu realitu transrodových ľudí prijať ani rešpektovať. Je to správa o bolesti, ktorú môžeme utíšiť a vyliečiť len my všetci – spolu.

Pavlína Fichta Čierna

HYDRA collective – Contra Systema

kurátorka: Pavlína Fichta Čierna

Vernisáž: 9.3.2023 o 19:00