Minulý týždeň sme v Tabačke privítali účastníkov štvrtého ročníka najväčšej slamovej tour v strednej Európe. Košická zastávka PanSlamu bola zároveň aj finále slovenskej časti tour. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili rozhovor s reinkarnátorom slovenského slamu Tomášom Strakom a slamovou múzou Marou.
Pre tých, ktorý ešte slam poetry nepoznajú, čo to vlastne je? Kde a kedy slam vznikol a odkedy je populárny na Slovensku?
Tomáš: Slam poetry je súťažný žáner performatívnej poézie, ktorý vznikol v Chicagu v 80.tych rokoch. Založil ho Mark Smith (mal som tú česť robiť s ním projekt v Maďarsku) ako nezávislé básnické divadlo. Žáner ako ho poznáme teraz sa začal prirodzene budovať, lebo básnici alebo divadelníci chceli exhibovať na konci predstavení a Mark povedal tak dobre poďte. Publikum fakt besnilo tak dostali body a slam bol na svete. Následne sa pomaličky cez Nemecko a Britániu slam dostal do Európy. K nám sa dostal cez Lenku Zogapovú okolo roku 2003. Čiže ten prvý slamový movement bol bratislavsko brnenský, keďže Lenka viedla České centrum v Bratislave. Neskôr Lenka zomrela a s ňou zomrela aj slovenská scéna a my sme sa v roku 2016 s Luckou Ernekovou rozhodli, že ju obnovíme a podarilo sa nám to. Od roku 2017 jazdíme PanSlam, ktorý ste videli aj dnes v Tabačke. PanSlam je veľká tour, ktorá slúži na to aby slováci spoznali, čo to vlastne slam je.
Ako ste sa ku slamu dostali vy?
Mara: Ku slamu som sa dostala náhodou. Vyskúšala som jeden veľmi latentný slamový žáner, kde som spoznala Miška Krakovského, ktorý ma pozval na svoju narodeninovú oslavu. Myslela som si, že sa idem len pozrieť no cez týždeň mi napísal, že mu mám kvôli eventu na facebook poslať malé bio a niečo o tom ako tvorím a vtedy mi došlo, že idem aj vystupovať. Na oslave som sa stretla s Tomášom Strakom a odvtedy sa spolu kamarátime a zdieľame spolu slam.
Tomáš: Ja som bol ešte s Luckou Ernekovou na Pohode. Videli sme exhibíciu v literárnom stane a vedeli sme, že to ideme robiť. To bolo celé.
Ide v poradí už o štvrtý ročník slamovej tour. Pamätáte si ešte na prvý a čím bol tento ročník výnimočný?
Tomáš: Prvý PanSlam bol šialenstvo, nikto nevedel čo robí, bolo nás strašne veľa, boli sme strašne crazy, tetovali sme sa po ceste, vystupovali sme v 12 mestách, ktoré boli extrémne odlišné, od Medzeva po Pohodu. Bolo to nekonečné, šialené a slobodné. Tohtoročný Panslam je už taký kľudný. Tento rok sme nemali granty, takže sme išli ako “rodinka” piati v aute a vždy sme niekoho lokálneho pribrali. Bolo to kľudné a veľmi krásne. Vlastne najsilnejšia vec na tomto PanSlame je, že celá scéna sa upevnila. Zistili sme, že to ide aj bez toho, aby sme sa tetovali a hlavne profesionalita sa zvýšila o 1000%.
Mara: Ideme na espresso, dáme si spolu obed, večer sa niekedy nepije lebo ráno sa šoféruje, proste Tomáš “dospel” a prešiel do rodinného života (smiech).
Sme tesne po poslednom vystúpení v rámci tour. Aké sú vaše pocity z košického slamu a ako by ste zhodnotili celú tour?
Mara: Skrz všetky zážitky, o ktorých som počúvala rok a pol som s mojou jemnocitnou povahou mala neurózu už týždeň predtým ako sa tour začala. Vďaka mojej vnútornej energii sa z nej ale stal rodinný výlet, takže som hrozne rada. Potešili ma mestá kde ľudia prišli priamo na slam, čo bolo neskutočne euforické a boli aj mestá, kde ľudia neprišli kvôli slamu, ale povedali, že sa na slam vrátia a to bolo tiež neskutočne euforické. V Košiciach sme boli asi najviac roztrasený lebo koniec, lebo tradícia.
Tomáš: Mne to dôjde až za hodinu, všetky tie veci, ktoré prežívaš počas siedmich dní a to ako si obľúbiš ľudí, s ktorými ideš. To ako sa ti vynárajú spomienky z prvých PanSlamov, z druhých PanSlamov. Vynára sa ti vlastne to prečo to robíš a prečo máš tých ľudí tak rád.
Máte z tejto tour aj nejaký výnimočný zážitok, ktorý by stál za zmienku?
Tomáš: Jedinečné bolo keď táto nádherná žena (Mara) v Prešove hľadala ubytko, ktoré bolo od nás 15 metrov ale prešli sme celý Prešov tak 6 krát a nikto z nás si ho nevšimol. Keď sme si spočítali klobúk v Bratislave, to bol tiež zážitok, alebo keď som zveril klobúk Janovy Gavurovi nech vyberá vstupné. Rozstrel v Prešove, kde mali Boba s Marou rovnaké body a každá z nich dostala len minútu aby vybetlila svoju súperku a publikum revalo od nadšenia, rovnako Chollo Pitchkin v Košiciach… je toho veľa.
Mara: V Prešove, keď nám Tomášovi kamoši (Zdenka Kvasková a Jaroslav Ďurček) urobili nádherný deň, zobrali horák, čajník, uvarili nám kávu. Každé to mesto bol úplne iný zážitok. Highlighty každý deň.
Autor: Barbara Denciová
Foto: Tibor Czitó
