(Ne)vymedzená plocha je atlasom senzorických skúseností človeka s prostredím zemského povrchu v rámci subjektívnej autorskej skúsenosti, ktorá ale nevyhnutne rezonuje v kontexte poznaných kultúrnych, technologických a vedeckých schém. Cez elaborované prizmy tak do intuitívneho žánru krajinomaľby vstupujú  taxonómie, ktoré v rôznych úrovniach štrukturujú cyklus malieb – podobne ako svojho času kubizmus, konštruktivizmus, či ďalšie avantgardy v reakcii na nové možnosti vnímania sveta. (Ne)vymedzená plocha je syntézou viacerých rovín takéhoto štrukturovania – s  odkazom na modernistické avantgardy v klasickom médiu grafiky. V primárnej rovine je cyklus rozvrstvený podľa hustoty ľudských obydlí (mesto – dedina – medzistav – príroda), v sekundárnej na základe plynutia času v rámci kalendárneho roka a v ďalších podľa empirických charakteristík prostredia – rýchlosti, teploty, dynamiky a ďalších.

                 Antropocentrická perspektíva, z ktorej je možné prostredie takto pomenovať a katalogizovať sa vo vizuálnom poňatí cyklu prelína so zobrazovaním ľudských zásahov do krajiny z perspektívy krajiny samotnej – 12 mesiacov nie je len poľnohospodársky cyklus manipulácie s technikou a úrodou, ale (hlavne) základný cyklus vzniku a rozkladu, ktorý v pozadí dominuje aj procesom ľudskej civilizácie. Pravé uhly budov nie sú len efektívnym nástrojom k tvorbe prostredia pre život ľudí, ktorí zo svojich pravouhlých okien upierajú celý život zrak na prírodné systémy. V dehumanizovanej perspektíve, ktorej modelovanie do grafickej podoby je intuitívnou autorskou disciplínou, sú tieto pravé uhly elementom spôsobujúcim výrazne iné lámanie vetra, zvuku, či slnka a aj keď sú v celoplanetárnej povrchovej štruktúre skôr zlomkom, než dominujúcou formou, predstavujú  neprehliadnuteľnú formatívnu silu, kontrastujúcu s vlastnosťami prírodnín.

          Ľuďmi vytvorené štruktúry našepkávajú každodennosti ľudského života a vnímania. Skombinujúc myslenie človeka a perspektívu prírody sú však skôr akýmisi heterotopiami – výnimkami obchádzajúcimi a zároveň reformujúcimi „pravidlá“ systému, z ktorého vzišli. Grafický cyklus a zvuková inštalácia (Ne)vymedzená plocha dáva prírode uši, oči a priestor, aby sa o sebe pokúsila prehovoriť výrazovými prostriedkami človeka

Radio Béter je dočasná „počúvacia stanica“, ktorej program je nakomponovaný z nahrávok zhotovených v priemyselnej oblasti Béter, neďaleko Lučenca. Taktovku orchestra drží v rukách šťastná – nešťastná náhoda – nehoda. Zachytené zvukokrajiny totiž pochádzajú zo zvukov močiara, ktorý vznikol vyliatím vody z upchatého zavlažovacieho potrubia. Novovzniknutá oáza prilákala stovky druhov živočíchov, ktoré doplnili zvukovú skladbu lokality. Tej však aj naďalej dominujú priemyselné zvuky z miestnych výrob autosedačiek, biopalív, či mäsokombinátu. 

Denisa Dováľová – (NE)VYMEDZENÁ PLOCHA & Dávid Petráš – BÉTER
kurátor: Samuel Velebný

vvernisáž: st 18.8. 2021 o 18:00

trvanie výstavy: 18.8. – 30.9.2021