Projekt 60 tehál je ďalšou fázou Bernáthovej práce s témou „Majetkov“, po soche Half Work is Work, ktorú z týchto tehál vytvoril posúva materiálne pozostatky lokálnych procesov do podoby zbierkových predmetov. Prevodníkom medzi realitou a muzeálnou realitou je sken tehál, konkrétne ich zadnej, doteraz nevystavovanej strany. Zarámované printy digitálnych skenov tehál pracujú v zásadách objektovo orientovanej ontológie s posunom materiálneho objektu do roviny výskumného záujmu, sterilného datového obrazu, ku ktorému sa pristupuje s istým typom pozornosti nie vlastnej pre prístup k predlohe samotnej. Na danej výstave vidíte 60 takýchto tehál v podobe plošných scanov – obrazov vo vernej mierke 1:1. Tehly autor získal od jedného svojho známeho obyvateľa obce. V tom čase nemali žiadne využitie, keďže už neboli v stavby schopnom stave. V podobe nástennej inštalácie na tehlovej stene Tabačky vizualizujú príbeh, ktorý ako jeden z mnohých ilustruje realitu, s ktorou sa v ranných 90. rokoch stretli mnohé rómske rodiny, nie len na Gemeri. V kontexte tehlovej Tabačky ide aj poukázanie na rôzne smery, ktorými sa ubral osud industriálnych stavieb v rôznych kontextoch našej krajiny. Dalo by sa povedať – v meste máme šťastie, že sme v meste.

Keď sa v Licinciach povie „Majetok” (maďarská skomolenina od majetky), každý domáci obyvateľ vie, že tento pojem označuje priestor na okraji obce, kde sa kedysi rozprestieralo miestne poľnohospodárske družstvo. Od 50. do 90. rokov 20. storočia fungovalo v kombinácii dvoch subjektov: Jednotného roľníckeho družstva a Štátnych majetkov. Tieto subjekty vznikli v bezprostrednej blízkosti klasicistického kaštieľa z 18. storočia. Ešte počas fungovania družstva sa časť kaštieľa stala domovom viacerých zväčša rómskych rodín, ktoré na družstve pracovali. Od začiatku 90. rokov, po zmene politických pomerov, prechodu z centrálneho na trhový model ekonomiky začalo družstvo postupne nabaľovať ekonomické problémy a dlhy. Koncom 90. rokov družstvo skrachovalo, prestalo plniť svoju funkciu a úplne zaniklo. Zamestnanci družstva skončili bez práce, mnohí však ostali bývať v bezprostrednom okolí, či už v samotnom kaštieli, k nemu patriacich pridružených domoch, alebo aj v blízkom, kedysi družstevnom panelovom dome. Boli to najmä Rómovia, ktorí sa nasťahovali do týchto bytov a domov. Tak vznikla organicky segregovaná oblasť na okraji obce, ktorú môžeme označiť za rómsku osadu. V nultých rokoch sa postupne rozširovala o ďalšie alternatívne príbytky, polozemnice, ale i murované stavby. Rovnako v nultých rokoch počas jediného leta zmizli všetky, už v tom čase roky nevyužívané, budovy bývalého družstva. Stajne, kravíny, dielne, baraky či ďalšie stavby boli obyvateľmi okolitých domov za dnes už nie známych okolností postupne rozobraté, a tak sa za krátky čas z niekdajšieho družstva stala ruina. „Majetky“ boli kedysi zamerané na rastlinnú a živočíšnu produkciu. V daný rok „veľkého rozobratia“ sa však komoditou, ktorá toto miesto nanovo reprezentovala stala, pálená tehla. Tehla ako základný stavebný materiál, bazálna jednotka, z ktorej bol tvorený celý komplex funkčných budov. Tehla ako objekt demonštrujúci svoj pragmatický materializmus. “Tento pragmatický materializmus však nebol ničím iným, ako dočasným na- a re-štartovaním funkcie daného miesta ako generátora práce a z nej vyplývajúceho ekonomického príjmu. Startup, založený na monumentálnej deštrukcii, štedrej na cenný odpad. Napriek tomu, bolo mnoho materiálu a najmä práve tehál, znovu použitých na stavbu nových domov v „Majetkoch“ alebo rozpredaných majorite v obci i mimo nej. Na tento akt podivného obchodovania si pamätám i vďaka tehlám, ktoré skončili ako dekoračný materiál v dvore mojich rodičov. 60 tehál som počas procesu scanovania a editovania pretavil do finálnej formy Pamätníku Majetkom. Jednotlivé scany na seba graficky ukladám “sandwichovo”. Teda presne tak, ako by som na seba ukladal jednotlivé materiálne tehly, keby som chcel vytvoriť priestorový pamätník – architektúru, sochu alebo aspoň časť japonskej zenovej záhrady. Vzniká tak plošný pamätník s fiktívnou vertikalitou, ktorú je potrebné čítať lineárne, ako text.”

Niko Bernáth – 60 TEHÁL (Pamätník majetkom) 

kurátor: Samuel Velebný

monumentálna nástenná inštalácia pre Tabačku Kulturfabrik 

sprístupnenie: 30.6.2020