Areál starej tabakovej továrne ožil hudbou, vizuálnym umením, diskusiami aj divadlom.
Nadšenci kultúry a umenia z celého Slovenska zavítali 20. júla do banského mestečka Smolník, aby strávili 66 hodín v opustenej tabakovej továrni, ktorú tím košickej Tabačky Kulturfabrik premenil na areál multižánrového festivalu. Tvorcovia chcú názvom festivalu 66 hodín návštevníkom pripomenúť, že čas nám na letných festivaloch plynie akosi inak. Vďaka naplnenémú multižánrovému programu mali návštevníci na spánok naozaj málo času. Tri festivalové pódiá sa síce programom prekrývali len minimálne, no ich pestrá hudobná ponuka lákala festivalových návštevníkov aby sa húfne presúvali od jedného pódia k druhému.
Prvú zo šesťdesiatich šiestich festivalových hodín otvoril vo štvrtok večer mladý raper, ktorý je zároveň súčasťou technického tímu Tabačky, Martin Sovič, známy aj ako Sova. Temnej atmosfére koncertu pomohlo, že napriek slnečnému počasiu vonku bol Zasadačka stage zahalený do tmy a osvetlený len umne pripraveným light designom. O oficiálne otvorenie festivalu na dvore sa postarala Dychová hudba Selanka, ktorá sa síce tematicky vymykala z dramaturgie festivalu sústredeného na súčasnú hudbu, no rytmické tóny dychovky ulahodili mnohým návštevníkom. Medzi highlighty prvého večera sa zaradila Sisa Fehér, ktorá si svojimi podmanivými tónmi získala publikum a košicko-pražský hyperpopový projekt Zaffer 9, ktorý naladil návštevníkov na elektronickú nôtu nadchádzajúcej noci.
Piatkový deň bol prvým plnohodnotným festivalovým dňom. Ráno sa na dvore továrne pomaly začali objavovať skupinky návštevníkov, ktorí noc strávili v stanových mestečkách roztrúsených po továrni a na jej pozemku. Aj o doobedný program bolo na festivale postarané. Stará skladová budova sa premenila na Diskusný stage a NGO chill zónu, v ktorej sa mohli predstaviť neziskové organizácie – s tými košická Tabačka spolupracuje celý rok. Diskusný program pokrýval súčasné témy s dôrazom na región, v ktorom sa festival odohráva, ako napríklad mobilizácia voličov v regiónoch, ekológia aj rekonštrukcia starých budov na kultúrne centrá. Záujemcovia o súčasné vizuálne umenie mali celý deň príležitosť pozrieť si výstavy FUTU, mladých maliarov Spiša, inštaláciu od gelnických Iluminácií Geo identity aj audiovizuálnu výstavu Ženy z továrne. Tá prostredníctvom portrétov a audionáhrávok približuje osudy žien, ktoré kedysi pracovali v smolníckej továrni. O pestrú hudobnú ponuku sa postarala slovinská formácia SBO, ktorá svojim humorným prístupom k trapu pobavila napriek jazykovej bariére aj slovenské publikum.
Headlinerom piatkového večera bola škótska post-punková kapela Vlure, ktorá nedávno hviezdila na anglickom festivale Glastonbury. Vystúpeniu predchádzal dážď, ktorý koncert posunul o takmer hodinu, no čakanie sa oplatilo. Keď dážď ustal, z hmly a vodnej pary sa na pódium vydrali členovia kapely, ktorí sa silným škótskym prízvukom prihovorili jasajúcemu davu. Nasledovala hodina intenzívnej punkovej show, ktorá sa otriasala celým Smolníkom. “Slovensko žije a je plné mladých ľudí, ktorí sa o to zapríčiňujú, ďakujeme návštevníkom aj celému organizačnému tímu festivalu,” napísali Vlure na svojom instagramovom profile po koncerte. Festival 66 hodín bol ich prvým festivalom, na ktorom vystupovali ako headliner a bolo vidieť, že si to adekvátne užili. Domácu scénu zastupoval v piatok Prešovčan Dušan Vlk, ktorého rapové koncerty sa pomaly stávajú známe po celom Slovensku napriek jeho jednoznačného undergroundového prístupu k hudbe. O zábavu piatkovej noci sa postaral kolektív DJov Leto v Bratislave, tí sú známi svojimi pop-up shows na nezvyčajných miestach v Košiciach.
Sobotný deň priniesol priaznivejšie počasie, ktoré vytiahlo objaviteľov regiónu k Smolníckemu Tajchu za kúpaním, aj do Štôlne Rotenberg. Štôlne sú dôležitou technologickou pamiatkou tohto kedysi banského regiónu a návštevníci prehliadky sa mohli o banskom remesle dozvedieť viac aj v Múzeu Smolník, ktoré sa nachádza hneď vedľa areálu festivalu.
„Organizovať alternatívny festival v regióne s vysokou nezamestnanosťou možno na prvý pohľad nedáva zmysel, no predstavuje jedinečný spôsob, ako prostredníctvom kultúry možno Hnileckú dolinu rozhýbať. Lokalita má zároveň skvelý potenciál na získavanie autentických zážitkov v rámci ekoturizmu. Preto sme festival 66 hodín veľmi radi podporili z dotačného programu Terra Incognita. Veď Smolník a jeho okolie má čo ponúknuť – technické pamiatky, kúpanie v jazere Úhorná, industriálne prostredie bývalej tabakovej fabriky a prírodné krásy,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Divadelný program zažiaril najmä v sobotu monodrámou Dedina, ktorá rýchlo naplnila kapacitu priestoru a publikum po predstavení odchádzalo rozvášnené dojmami z toho, čo práve videlo. Hudobnému programu sobotný večer dominovali ukrajinské raperky Fo Sho, ktoré priniesli chytľavé ukrajinské aj anglické texty. Posledným koncertom festivalu bola slovenská punková kapela Berlin Manson, ktorá sa v súčasnosti teší obľube fanúšikov aj hudobnej kritiky. “Keď chceš byť antifa, nesťahuj sa do Berlína!” začal výkrikom svoj koncert frontman kapely Adam Dragun. Chcel tým poukázať na to, že je zbytočné šíriť ideológiu tam, kde je o nej už každý presvedčený, čo zostáva aj hlavnou myšlienkou festivalu 66 hodín.
Festival si dal za úlohu nielen priniesť súčasné umenie do prostredia, v ktorom doteraz neprekvitalo, ale takisto chce pomôcť turizmu v regióne, na ktorý sa dlhodobo nazerá ako na hladovú dolinu. “Organizovať festival v Smolníku pre nás bola veľká výzva. Od začiatku sme mysleli na to, ako nás domáci príjmu a či dostaneme ľudí z väčších miest do regiónu, ktorý nie je na turistickej mape Slovenska až taký známy. Po šesťdesiatich šiestich hodinách môžem povedať, že to stálo za každú kvapku potu organizačného tímu. Odmenou nám sú nielen slová vďaky a pozitívna odozva od domácich aj ľudí, ktorí cestovali stovky kilometrov, aby videli náš festival, a to ani nespomínam kapely, ktoré ocenili najmä jedinečnosť priestoru. Takisto nás teší úspech lokálnych podnikov a turistických atrakcií v okolí areálu. Podaril sa nám zámer dostať návštevníkov festivalu mimo areál továrne a vyzvať ich k objavovaniu tohto krásneho regiónu, ktorý sme ešte prednedávnom objavovali my,” povedal bezprostredne po festivale umelecký riaditeľ Peter Radkoff.
,,Bývalá tabaková továreň v Smolníku už dlho čakala na svoje nové využitie a mňa osobne veľmi teší, že to bola práve kultúra a jej rôzne podoby, ktoré túto jedinečnú technickú pamiatku opäť oživili. Festival má veľký potenciál, aby sa každým rokom zlepšoval, programovo rozširoval a prilákal do nášho kraja nových návštevníkov,“ dodáva výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková.
Festival 66 hodín oficiálne skončil až v nedeľu v doobedných hodinách. S návštevníkmi sa rozlúčil tím Tabačky svojimi DJskými setmi. “Šesťdesiat hodín sme nejako zvládli, ale tých posledných šesť sme už mleli z posledného. Celý organizačný tím je na konci so silami a všetci sme unavení, no nesmierne hrdí na to, čo sa nám v tomto priestore podarilo vytvoriť. Každý, s kým som sa rozprával nám poďakoval za zorganizovanie akcie a pýta sa na druhý ročník. Musíme si sadnúť a prejsť si to, ale veľmi radi by sme sa sem o rok vrátili,” zhodnotil hlavný produkčný festivalu Martin Panulin tesne predtým, ako zaspal hlbokým spánkom na najbližších 15 hodín.
Organizačný tím by svoju prácu nezvládol bez mladých dobrovoľníkov, ktorí pomáhali s každým aspektom prípravy. Dobrovoľnícku úderku tvorili prevažne miestni z okolitých obcí, no aj Košičania, či mladí ľudia a študenti z celého Slovenska. Dokopy sa na festivale podieľalo takmer 50 dobrovoľníkov. O gastro úsek sa postaral známy tím Taste and Share z košickej Tabačky. Bývalý priestor bufetu premenili na tackáreň s typicky tabačkovou ponukou jedla, medzi ktorými nechýbali vegetariánske a vegánske alternatívy, tackáreň vo večerných hodinách doplnil aj gril na dvore so street-foodovou ponukou. Gastro Tabačky do Smolníka priniesli aj prostredníctvom dvoch výčapov, ktoré ponúkali remeselné pivá od lokálnych dodávateľov.
Festival navštívilo dokopy približne 800 návštevníkov, mnoho miestnych si kúpu lístka nechalo až na deň festivalu, aby mohli využiť regionálnu zľavu pre obyvateľov gelnického okresu, túto zľavu si uplatnilo približne 50 návštevníkov. Okrem lístkov na celý festival sa predali aj desiatky jednodňových lístkov, o tie bol najväčší záujem najmä v sobotu.
