V Tabačke Kulturfabrik pracujeme na prezentácii a produkcii rôznych žánrov súčasného umenia, ale taktiež sa snažíme aktívne podieľať aj na rozvoji mesta Košice. Príkladom je aj naša vízia vzniku novej Kreatívnej štvrte so Živým námestím. Na jej realizácii už dlhodobo pracuje náš umelecký riaditeľ Peter Radkoff a spolupracovníci z HUBa coworkingu. Ako sme už spomínali v článku začiatkom novembra, v areáli bývalej tabakovej továrne na Strojárenskej 3 v Košiciach vznikne nové Kreatívne centrum Košického kraja (KCKK). Nakoľko ide o nášho blízkeho suseda, ktorý je súčasťou vízie, Peter Radkoff poskytol na danú tému rozhovor pre košický Korzár.

Na konci košickej Hlavnej má vzniknúť nová mestská štvrť

Šéf Tabačky: Môže to dopadnúť lepšie ako mesto kultúry.

 

Autor: Jana Ogurčáková

Koncepcia nová Kreatívna štvrt/Živé námestie – autori: Peter Radkoff, Peter Beňo, Pavol Mészáros. Vizualizácia: Peter Beňo

 

Za milióny eur chce kraj v bývalej košickej tabakovej továrni vybudovať kultúrno-kreatívne centrum. To sa má napojiť na Tabačku, nezávislé kultúrne centrum sa však aj kvôli aktuálnej pandémii borí s existenčnými problémami. Pre Petra Radkoffa je to za dvadsať rokov už tretí kultúrny stánok, samosprávy podľa neho ostávajú dekádu pozadu.

V závere roka trochu zanikla informácia, že Košice budú mať kreatívne centrum za 18 miliónov eur. Čo by to mohlo znamenať pre mesto?

 Konverziu historického areálu na moderné kreatívne centrum, z ktorého by mohla v budúcnosti vzniknúť nová mestská kreatívna štvrť. Projekt bude zameraný hlavne na vytvorenie moderných ateliérov, kreatívnych štúdií, dielní. Ide o výnimočnú investíciu veľkého rozsahu, ktorá má potenciál zásadne zmeniť každé mesto, v ktorom sa bude realizovať. 

V Košiciach máme podobnú skúsenosť s EHMK, keď sa kreovala nová kultúrna infraštruktúra, vtedy bol jeden zo zámerov dať neštátnej kultúre nový priestor a funkcie. Preto vznikli Kasárne, ktoré mali koncentrovať nezávislú kultúrnu scénu. Celý areál mal pokryť potreby jestvujúcich kultúrnych organizácii a otvoriť sa aj pre nové. Vieme, že napokon to dopadlo celé inak a tá kultúra zdola sa musela vysťahovať preč a už nikdy sa nevrátila do Kasární.

Aké boli dôvody?

Dôvodom bola výpoveď z priestorov Kasární – majetku mesta Košice, ktorá nám bola doručená mesiac po získaní titulu EHMK. Pritom podľa pôvodného plánu mali Kasárne slúžiť organizáciám zdola a tie mali spoločne vytvoriť model fungovania budúceho neštátneho centra a vytvárať jeho program.

Prečo sa tak nestalo?

Súvisiaci článok V Košiciach vznikne nové kultúrne centrum za 18 miliónov. Umelci sa obávajú

To je otázka na bývalé vedenie EHMK a bývalé vedenie mesta, prečo sa nedodržala dohoda a pôvodný projekt. Tým, že to bol majetok mesta a šlo o európske investície, si pravdepodobne vedenie mesta napokon nevedelo predstaviť, že by takýto projekt zverili tretej organizácii a navyše z neštátneho sektora. Bolo to zrejme niečo, čo bolo na tú dobu príliš odvážne. To sa ale vo vyspelých krajinách už dávno dialo a deje. Boli sme v tom čase zrejme naivní, že to, na čom sme sa s mestom dohodli, aj naozaj dodrží.

Často sa Kasárňam-Kulturparku vytýkalo, že je prázdny a občas hostí nejakú konferenciu či koncert.

Areál mal pôvodne dlhodobo slúžiť organizáciám, ktoré tam v tom čase pôsobili, ale to sa nestalo. Zobralo ho do správy mesto a začalo ho spravovať bez jasne zadefinovanej a ucelenej vízie.

Investícia do kreatívneho centra je podobný impulz ako EHMK?

Vnímame tu podobnosť, jednak vo veľkosti a tiež v potenciáli výrazne ovplyvniť existujúcu komunitu kreatívcov a podmienky ich fungovania v meste a kraji k lepšiemu. Chceme urobiť všetko pre to, aby sa situácia spred 12 rokov nezopakovala, byť v procese vzniku kreatívneho centra aktívnejší, stať sa jeho súčasťou a poskytnúť skúsenosti, ktoré máme. Veríme, že teraz to môže dopadnúť lepšie. Súčasné vedenie kraja i mesta je inde, ako to bolo v roku 2008.

Napojí sa toto nové centrum na Tabačku a bude to jeden komplex?

Áno, my sme od začiatku mali takúto ideu. Preto sme vytvorili priestor na diskusiu o možnej konverzii celého komplexu bývalej tabakovej továrne na kreatívnu štvrť. Vedľajšie dvory Tabačky sa postupne zapĺňali kreatívcami podobne ako v bratislavskej starej Cvernovke. Presvedčili sme kraj, aby neobsadzovali priestory inými komerčnými nájomníkmi, ktorí nesúvisia s kreatívnym priemyslom, ale aby to prenajali za zvýhodnené ceny kreatívcom. Tí začali vytvárať ďalšie prostredie vo vedľajšom dvore. Keď bola zverejnená výzva ministerstva kultúry pre vznik kreatívnych centier, navrhli sme kraju, aby zriadil expertnú skupinu. Ja a Michal Hladký sme sa stali jej vedúcimi. Skladala sa z odborníkov zo všetkých oblastí kreatívneho priemyslu a podieľala sa na tvorbe víťazného projektu. Verím, že pokračovanie spolupráce kraja s odborníkmi je jedinou správnou cestou ku vzniku modernej kreatívnej štvrte európskeho významu.

Aké reálne to je? Čo tomu ešte stojí v ceste?

Víťazi majú podpísať zmluvy s ministerstvom kultúry. Je to otázka krátkej doby.

Ako súvisí nové kreatívne centrum s novou mestskou štvrťou?

Celý areál vnímame ako Novú kreatívnu štvrť, zvyknem to ilustrovať na tomto príklade: Na jednej strane Hlavnej ulice je námestie s Auparkom ako komerčný priestor a na druhej strane historického centra môže vzniknúť niečo ako „kreatívny Aupark”. Kde by boli všetky dvory otvorené a navzájom priechodné ako jeden ucelený areál. Napríklad na prízemí by boli funkcie pre návštevníkov, ako výstavné priestory, kaviareň, dizajnové obchody, pop-upy, remeselná pekárnička. Aby priestor slúžil pre širokú verejnosť a turistov, pre obyvateľov mesta, mamičky s deťmi a bol miestom stretávania s kreatívcami pôsobiacimi v areáli. Aby to bolo moderné a pulzujúce miesto a nie priestor uzavretý sám do seba.

Do akej miery sa opierate o revitalizáciu Mlynského náhonu?

Riešenie prepojenia Tabačky a hotela Yasmin z víťazného návrhu kolektív Hanáček – Fejo – Gloneková Súvisiaci článok Zmeny v centre Košíc. Mlynský náhon oživí peší kruháč nad vodou

Kreatívnu štvrť vnímame ako súčasť širšieho územia v okolí Mlynského náhonu (areál bývalej tabakovej továrne, Jumbo centrum, kino Úsmev, Východoslovenské múzeum, mestská knižnica). Po úspešnej revitalizácii by sa práve z tejto časti Mlynského náhonu mohlo stať nové živé námestie, ktoré by bolo centrom kreatívnej štvrte a novou dominantou spájajúcou jednotlivé funkcie budov v jej okolí s historickým centrom mesta.

Vznikla by tak nová rekreačná zóna pri vode, príjemné miesto pre peších a cyklistov bez frekventovaného kruhového objazdu a štvorprúdovky. Naša vízia spája mesto a kraj, územie Mlynského náhonu je v správe mesta, areál bývalej tabakovej továrne je v správe kraja. Sme presvedčení, že dva roky pred voľbami do samospráv, ktoré budú prvýkrát prebiehať súčasne, by sa tejto vízie mohli chopiť všetci kandidáti.

Ale na uskutočnenie zmien pri Mlynskom náhone musí mesto získať európske zdroje.

Mesto vďaka občianskemu združeniu Mlynský náhon a aj našej dlhoročnej iniciatíve už má výsledky architektonickej súťaže. Na Slovensku je stále vzácne, ak angažovaní ľudia zdola dokážu efektívne komunikovať so samosprávami a pripraviť kvalitnú súťaž, o akej hovoria jej výsledky.

V akej kondícii je Tabačka z hľadiska udržateľnosti? Na župnom zastupiteľstve vám pravidelne vyčíta časť poslancov vaše dlhy, splátkové kalendáre i finančnú disciplínu. Už pred dvoma rokmi začal župan hovoriť o možnom konci Tabačky.

 Pustili sme sa do veľkej veci, keď sme v spolupráci s krajom zrevitalizovali 2500 m2 chátrajúceho priestoru v jeho vlastníctve. My sme vypracovali štúdiu realizovateľnosti, na strane kraja bolo investovať do vlastného majetku a my sme mali dofinancovať interiér a technologické zázemie. Dokázali sme to, aby všetko fungovalo a rozbehli sme aktivity, za prvý rok sme realizovali 750 akcií a v druhom roku ich bolo už vyše tisíc.

Je pravdou, že nám je niektorými poslancami opakovane vyčítaný dlh a málokedy je v diskusii spomenuté, že dlh majú obe strany ošetrený splátkovým kalendárom a ten pravidelne splácame. Nič vážne sa nedeje, aj napriek ťažkostiam sa snažíme byť serióznym partnerom pre kraj. Vnímam to tak, že niekto z toho robí politický problém.

Prečo?

 Je to politika. My vnímame, že s novým vedením kraja máme korektné vzťahy, váži si našu činnosť a rozumie jej dôležitosti. Zdá sa však, že niektorí volení zástupcovia občanov majú iný názor, buď nerozumejú, alebo nechcú rozumieť našej práci, ktorú robíme, prípadne zneužívajú našu verejnoprospešnú činnosť na svoje politické účely.

Viete platiť splátkový kalendár napriek tomu, aká je momentálne situácia?

Súvisiaci článok Košický župan hovorí o konci Tabačky 

Kým neprišla kríza spojená s pandémiou, riadne sme platili, možno sa nám stalo, že sme zaplatili o dva dni neskôr, a aj to sa následne vyťahovalo na zastupiteľstve. To sa bežne môže stať, bol to ľudský faktor. Aktuálne sa naša organizácia v nasledujúcich týždňoch zapojí do zverejnených schém, prostredníctvom ktorých štát poskytne kompenzácie prevádzkam, ktorých činnosť bola z dôvodu pandémie obmedzená alebo úplne zastavená. Je vysoká pravdepodobnosť, že prostredníctvom týchto schém sa našej organizácii podarí získať financie na kompenzáciu strát z hospodárskej činnosti, ako aj na refundáciu časti fixných prevádzkových nákladov. Uvidíme, ako to celé dopadne, my ale veríme, že aj vďaka tejto pomoci budeme schopní si svoje záväzky riadne plniť.

Nemôže kritika poslancov súvisieť s tým, že vám o dva roky končí nájomná zmluva a bude sa hlasovať o jej predĺžení? Viete si predstaviť, že k tomu nedôjde?

Viem si to predstaviť. Možné je všetko, avšak verím, že to, čomu sa naša organizácia venuje vyše 20 rokov, má cenu nielen v očiach verejnosti, ale aj v očiach väčšiny poslancov, ktorí predĺženie nájmu podporia.

Čo znamenala koronakríza pre Tabačku?

Zasiahla nás aj našich partnerov. V jej dôsledku nás opustili niektorí podnájomcovia, s ktorými sme novú Tabačku Kulturfabrik rozbiehali a ktorí boli od začiatku jej neoddeliteľnou súčasťou. Pre Tabačku pracovalo vyše 40 ľudí, v bare, ktorý je súčasťou centra, sme dávali pracovnú príležitosť vyše 20 ľuďom. Kríza nás obmedzila, znížili sme stavy na minimum, hlavne v úvode krízy to bolo veľmi ťažké obdobie.

Teraz máte koľko ľudí?

 Súvisiaci článok Kultúrne centrá v Košiciach žiadajú úľavy. Bez pomoci zrejme skončia

Vyše desať. Ľudia nechápali, že je to také vážne. Máme zo dňa na deň nulový príjem a náklady idú, tie nám nik neodpustí. Museli sme im vysvetliť, že ak sa s nami nedohodnú výpoveďou bez nároku na odstupné, tak do troch mesiacov ideme do konkurzu. Vďaka rýchlej reakcii nášho hlavného partnera Fond na podporu umenia a možnosti čerpania grantu na iné upravené účely sme investovali časť dotácie a energie do dvora, vedeli sme, že to bude trvať dlhšie, tak sme vytvorili nový priestor ArtGarden s pódiom. Tam sme v lete robili väčšinu kultúrnych aktivít. Druhá vlna bola už úplne zničujúca. Pripravili sme sa na vonkajšiu verziu, nakúpili stany, ohrievače a nefungovalo to ani týždeň, kým sa to zrušilo. A momentálne nie je vidieť jasné svetlo v tuneli. Neostáva len veriť, že sa zaočkuje kritická masa obyvateľov a že sa budeme môcť čím skôr vrátiť k osobným stretnutiam, živej kultúre a k tomu, čo je podstatou nášho kultúrneho centra.

Môže aktuálna situácia zlikvidovať kultúrne centrá ako vaše?

Samozrejme, možno zlikviduje model fungovania, na ktorý sme teraz zvyknutí. Avšak ľudia, ktorí za existenciou kultúrnych centier stoja nepatria k tým, čo sa vzdávajú a hľadajú jednoduché cesty. Nezávislý sektor sa vyznačuje flexibilitou a vynaliezavosťou. Je však možné, že ak v týchto pohnutých časoch nenájde podporu v spoločnosti, tak to časť ľudí vzdá a bude sa venovať niečomu inému.

Dvadsať rokov sa pohybujete v nezávislej kultúre, Tabačka je tretím kultúrnym centrom vášho občianskeho združenia. Ste spokojný?

Ďaleko to presiahlo moju predstavu, ktorú som mal v 90. rokoch, keď som sníval a chcel vybudovať nezávislé kultúrne centrum. S čím nie som úplne spokojný je to, že systém fungovania samosprávy a štátu je, aj napriek posunom, ktoré za tie roky vnímam akoby 10 rokov dozadu oproti výzvam, ktoré rieši nezávislý sektor. Ako pozitívny príklad štátnej inštitúcie vnímam Fond na podporu umenia, ktorý seriózne a moderne dokáže riešiť aktuálne výzvy. Na druhej strane, samosprávy za tie roky nedokázali vytvoriť funkčný systém rovnoprávnej podpory celého spektra kultúry. Trápi ma, že ľudia pracujúci v nezávislých kultúrnych centrách nie sú dobre zaplatení. Je to dlhodobo neudržateľný model, ľudia nemajú čas na rodinu, na seba a trávia tu tak veľa času, že za štyri roky častokrát vyhoria. To sa nedeje len v Tabačke, ale aj v iných nezávislých centrách.

Vy ste nevyhoreli?

Po zrekonštruovaní Tabačky, keď sa po pol roku rozbehla, som išiel pod nôž na operáciu. Diagnostikovali mi Crohnovu chorobu a zobrali mi pol metra čreva. Ani som nevedel, že som chorý, aj keď som to mohol mať roky.

Súviselo to so stresom?

Pravdepodobne áno, s tým, že celé tie roky som musel energiu vkladať do boja so systémom a veternými mlynmi.

Stojí to za to?

 Je to moje poslanie. Niečo, čo ma na druhej strane napĺňa a dáva mi zmysel. Mne to stojí za to, aj keď je to mnohokrát nedocenené.

Čo v týchto dňoch najintenzívnejšie riešite?

Najviac ma momentálne na Slovensku trápi, že veľa ľudí dokáže veriť konšpiráciám a žiť v strachu a nevedomosti. Nemajú absolútne vybudované kritické myslenie. My robíme veľa diskusií, snažíme sa budovať občiansku spoločnosť a zmazávať polarizácie i extrémy. Ale vnímam tu nárast snáh o to, aby spoločnosť fungovala úplne inak, aby bola polarizovaná a radikalizovaná, pretože s masou sa ľahko manipuluje. Aj to ma motivuje pokračovať v tom, čomu sa venujeme. Tabačka je priestor nielen pre umenie, ale aj pre budovanie kritického myslenia a otvorenú diskusiu.

Zdroj: https://kosice.korzar.sme.sk/c/22572964/na-konci-hlavnej-ulice-ma-vzniknut-nova-mestska-stvrt.html

 

Projekt FABRIK SPACE – otvorená zóna pre komunity a občiansku participáciu je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.