Už od roku 1962 si vždy 27. marca pripomíname dôležitosť divadla prostredníctvom Svetového dňa divadla. Nakoľko Vám Tabačka Kulturfabrik pravidelne prináša aj divadelné a tanečné predstavenia, rozhodli sme sa na tento deň upozorniť. Súčasťou každého ročníka je Posolstvo, ktoré zvýrazňuje podstatu divadla. Autorom tohtoročného posolstva je režisér, scenárista a profesor žijúci v Havane Carlos Celdrán.
Posolstvo k Svetovému dňu divadla 2019
Než som sa prebudil do divadla, boli tu už moji učitelia. Postavili svoje divadelné domy a svoje poetiky na zvyškoch svojich vlastných životov. Mnohí z nich sú úpline alebo takmer neznámi: pracovali v tichu, v pokore svojich skúšobní a vo vypredaných divadlách, a pomaly, po rokoch práce výnimočných výsledkov, postupne odchádzali zo svojich pozícií, až sa stratili. Keď som pochopil, že mojím osudom bude nasledovať ich kroky, uvedomil som si tiež, že som zdedil jedinečnú a neodbytnú tradíciu žitia v prítomnosti s jediným očakávaním, cieľom dosiahnutia neopakovateľnej chvíle. Tej chvíle stretnutia v tme divadla len s pravdou gesta a odhaľujúcim slovom, bez akejkoľvek inej ochrany.
Mojou divadelnou vlasťou sú chvíle stretnutí s divákmi, ktorí prichádzajú noc čo noc do nášho divadla z najrôznejších kútov môjho mesta, aby s nami strávili pár hodín, pár minút. Môj život je poskladaný z týchto jedinečných chvíľ, keď prestávam byť sebou samým, trpieť pre seba samého, som znovuzrodený a rozumiem zmyslu divadelnej profesie: žiť okamihy čistej pominuteľnej pravdy. V týchto chvíľach vieme, že to, čo hovoríme a robíme, tam pod divadelnými svetlami, je pravda a odráža to najhlbšie a najosobnejšie z nás. Moja divadelná vlasť, moja a mojich hercov, je krajinou utkanou z týchto chvíľ, v ktorých odložíme masky, rétoriku, strach z toho, kým sme, a spojíme ruky v tme.
Divadelná tradícia je horizontálna. Nikto nemôže vyhlásiť, že divadlo existuje v nejakom svetovom centre alebo privilegovanej budove. Divadlo sa šíri cez neviditeľnú geografiu , ktorá mieša životy tvorcov a ich remesla do zjednocujúceho gesta. Všetci divadelní majstri umrú zo svojimi chvíľami neopakovateľného jasu a krásy, všetci miznú rovnakým spôsobom, bez akejkoľvek transcedentnosti, čo by ich ochránila a preslávila. Divadelní majstri vedia, že žiadne uznanie nie je dôležité zoči-voči ozajstnej istote, ktorá je koreňom našej práce: vytváraniu chvíľ pravdy, nejednoznačnosti, sily, slobody uprostred veľkej neistoty. Okrem dát alebo videozáznamov, fotiek, ktoré zachytávajú len vyblednutú myšlienku toho, čo spravili, neprežije nič. V tých záznamoch bude navždy chýbať tichá odpoveď publika, ktoré v okamihu rozumie, že to, čo sa tu deje, nedá sa preložiť alebo nájsť vonku, že spoločná pravda je tu skúsenosťou života, na pár sekúnd, ešte priezračnejšia než sám život.
Keď som si uvedomil, že divadol je krajinou samou osebe, veľkým teóriom zaoberajúcim celý svet, zrodilo sa vo mne rozhodnutie, ktoré bolo aj oslobodením:nemusíš ďaleko odísť alebo odcestovať. Publikum je tam, kde si ty. Tam máš po svojom boku kolegov. Mimo tvojho domu je nepriehľadná a nepreniknuteľná denná realita. Z tejto zdanlivej nehybnosti potom pracuješ na plánovaní najslávnejšej cesty, zopakovaní Odysey, plavby argonautov: si nepohyblivý cestovateľ, ktorý neprestáva zvyšovať hustotu a tuhosť reálneho sveta. Tvoja cesta vedie k okamihu, k momentu, k neopakovateľnému stretnutiu pred tvojími blížnymi. Tvoja cesta vedie k nim, k ich srdcu, k ich subjektivite. Cestuješ v ich vnútri, v ich emóciách, v ich spomienkach, ktoré prebúdzaš a ktorými hýbeš. Tvoja cesta je závratná a nikto ju nemôže zmerať alebo umlčať. Ani ju nikto nemôže úplne doceniť, je to cesta predstavivosťou tvojich ľudí, semeno zasiate v najodľahlejšej zemi: občianskom, estetickom a ľudskom vedomí tvojich divákov. Vďaka tomuto sa nepresúvam, ostávam doma s mojimi najbližšími, v zdanlivej nehybnosti, pracujem dňom a nocou, pretože poznám tajomstvo rýchlosti.
Preklad: Ján Tomandl
Zdroj: kød – konkrétne o divadle
Carlos Celdran (1963)
Carlos Celdran je oceňovaný kubánsky divadelník známy na celom svete. Vyštudoval Divadelné štúdia na Instituto Superior de Arte (Vyššom inštitúte umení)v Havane. Po štúdiách v roku 1986 nastúpil v rovnakom meste ako dramaturg a neskôr režisér divadla Teatro Buendía. Túto pozíciu zastával do roku 1996, keď v Havane založil vlastnú divadelnú skupinu – Argos Teatro. Toto divadlo vzbudzuje pozornosť interpretáciami európskych klasikov, súčasných latinskoamerických hier a autorskými inscenáciami v réžií Carlosa Celdrána. Inscenácie Brechta, Becketta, Ibsena a Strindbegra prinášajú európsku kultúru latinskoameickému publiku, inscenovaním miestnych autorov, ako napríklad Gonzalez Melo,zas divadlo zviditeľňuje domácich dramatikov. Nielen táto kultúrna fúzia priniesla Agros Teatro uznanie. Ich herecké laboratórium, hľadajúce spoločný jazyk performatívnych umení, je dnes svetoznáme. V rozmedzi rokov 1988 až 2018 vyhral Celdrán šestnásťkrát cenu kubánskych divadelných kritikov za najlepšiu inscenáciu. Od roku 2016 je vedúcim magisterského štúdia divadelnej réžie na Vyššom inštitúte umení v Havane, kde posúva svoje vedomosti ďalším generáciam kubánskych divadelníkov.
