aktuality – 03. novembra 2023

Tím Tabačky na konferencii Trans Europe Halles

Práca v kultúrnom centre je mnohokrát o skúšaní, prechádzaní po cestičkách, po ktorých ešte nikto nešiel a mnohokrát o tápaní a nevedomosti, ako naša snaha dopadne. Napriek tomu je tu s vami Tabačka už od roku 2009 a stále sa snažíme prinášať originálnu kultúrnu ponuku aj pestrý komunitný program. Preto je pre nás nesmierne dôležité sa prepájať s inými kultúrnymi centrami na Slovensku, či za jeho hranicami. Túto úlohu pre nás už šesť rokov zohráva sieť Trans Europe Halles (TEH), ktorá spája kultúrne centrá vytvorené v opustených budovách po celej Európe. Stretnutia TEH sú pre nás každoročne obrovskou inšpiráciou a zážitkom, keďže sa konajú vždy v inom kultúrnom centre členov tejto siete. 

Tento rok sa naša výprava v zložení hlavný produkčný Martin Panulin, produkčný Viliam Stacho a PR manažér Martin Majdák vybrala do hlavného mesta Gruzínska Tbilisi, aby sme sa zúčastnili konferencie TEH Camp Meeting #96. Hlavnou témou konferencie bol REBOOT, ktorý podľa organizátorov potrebujeme všetci po turbulentných udalostiach posledných rokov. Dôležitou súčasťou konferencie bolo obzretie sa za minulosťou a zároveň zamyslenie sa nad tým, kam kráčame a akými prostriedkami sa tam chceme dostať. Toto zamyslenie je dôležité pre jednotlivcov, no aj pre celé kultúrne centrá, ktoré sa mnohokrát vo svojom preplnenom programe nemajú čas zastaviť a pozrieť na svoju prácu strategicky.

Domovom konferencie sa tento rok stala Fabrika Tbilisi, industriálny priestor v centre hlavného mesta Gruzínska. Centrum Fabrika Tbilisi je situované v starej priemyselnej budove, ktorá bola premenená na priestor pre mysle rebelujúce proti systému, aby mohli spolu vytvárať a zdieľať kultúru. V budove bol kedysi sovietsky šijací závod, ktorý tím Fabriky premenil na centrum pre rôzne umelecké a kreatívne odvetvia. Priestor funguje ako obľúbené miesto, ktoré zjednocuje umelecké ateliéry a obchody, vzdelávacie inštitúcie, coworkingy, najväčší hostel v regióne, mestské kaviarne a bary prevádzkované miestnymi obyvateľmi, otvorený priestor pre stretnutia a spoločenské udalosti aj širokú škálu kultúrnych podujatí. 

Prvý deň sme sa zúčastnili oficiálneho otvorenia konferencie a diskusie o pretváraní rurálnych objektov na kultúrne centrá. Diskusiu viedla Ella Overkleeft z Rural Radicals a svoj projekt v nej predstavil Alexander Zatiashvili. So svojim projektom Aqtushetii pretvorili starú horskú chatu v Kaukazkých horách na kultúrne centrum zamerané na dlhodobejšie rezidencie, keďže sa k nemu dá dostať len niekoľko desiatok kilometrov dlhou túrou alebo vrtuľníkom. Začiatok konferencie sa niesol hlavne v znamení objavovania hlavného mesta Tbilisi a zoznamovania sa s kolegami z kultúrnych centier. 

Počas druhého dňa sme si boli pozrieť diskusiu na tému ekológie kultúrnych centier. Diskusia sa venovala viacerým odvetviam, ktoré každé kultúrne centrum rieši. Od správy budovy, cez stavbu scény, prevádzkovanie baru či reštaurácie, bookovania umelcov až po PR a komunikáciu centra. Musíme konštatovať, že na tom nie sme až tak zle, no stále je čo zlepšovať. Tabačka sa dlhodobo hlási k ekologickým hodnotám a pri prevádzke centra dbáme na prostredie, v ktorom žijeme. Mali sme možnosť viac preskúmať aj zákutia Tbilisi. Umelecká scéna v meste využíva množstvo opustených priestorov na výstavy a kultúru všeobecne. Výnimočná je takisto klubová scéna v hlavnom meste a mali sme možnosť nahliadnuť aj do najväčšieho techno klubu v Tbilisi – Bassiani, ktorý je právom označovaný za gruzínsky Berghain. 

Tretí deň bol najdôležitejším dňom konferencie, zasadalo valné zhromaždenie TEH, ktoré rozhodovalo o rozpočte organizácie, nových členoch a princípoch, ktoré bude sieť dodržiavať. Za Tabačku sa hlasovania zúčastnil Martin Panulin. 

Posledný, štvrtý deň sa niesol v znamení lúčenia. Organizátori z Fabrika Tbilisi si pre nás na rozlúčku pripravili komunitné varenie s názvom Chop-chop – Democracy in  a pan. Všetci zúčastnení sa pod vedením šéfkuchára Kristiana Kroga podieľali na príprave jahnacieho na víne a zeleninovej polievky eintopf. Hlavne pri polievke sa všetci účastníci vyšantili a každý do nej pridal to, na čo mal chuť a v takom množstve, na aké sa cítil. Náladu v kuchyni dotvárali vášnivé rozhovory, príjemná hudba aj zdieľanie skúseností nielen z varenia. Výnimočným prvkom v príprave jedla bola ich lokálna zelenina. 

A ako hodnotia konfereniu jej účastníci za Tabačku?

Martin Majdák: Gruzínsko je veľmi rozporuplná krajina. Je to cítiť na architektonickej aj sociálnej štruktúre hlavného mesta a čo je najviac bijúce do očí, veľmi dobre si to uvedomujú jeho obyvatelia. Moderné budovy z ocele a skla vedľa polorozpadnutých budov hovoria o týchto rozdieloch najlepšie. No je vidieť, že mladá generácia v tom má jasno. Fabrika Tbilisi, kde sa konferencia konala, je ostrovom slobody, inovácií a ľudskosti v tom najlepšom zmysle slova. Organizátori sa postarali o to, aby sa všetci členovia TEH stretli na zaujímavom mieste, ktoré je plné inšpirácie a dobrej praxe. Obrovský dvor a množstvo priestorov na všetky druhy umenia, workshopov, či coworking nás inšpirovali a domov sme sa všetci vrátili plní nápadov, ako zlepšiť našu košickú Tabačku.

Martin Panulin: Nedá sa inak, ako s Martinom súhlasiť, ešte by som k tomu doplnil tbiliskú pozoruhodnú klubovú scénu, ženy tak krásne, že by mi vôbec nevadilo tam zostať, všadeprítomné dobré víno, chladné výrazy okoloidúcich a životohrozujúce cesty do práce na bicykli. A čo sa týká konferencie, oceňujem kreatívny prístup k aktivitám, výber miesta a mesta, len ten networking by som ja osobne pred raňajkami zakázal, 

Viliam Stacho: Martin a Martin to obsiahli vskutku všetko a ja už asi len dodám, že v tak príjemnej krajine ako je Gruzínsko som už dlho nebol. Hlavne z pohľadu toho koľko ľudí sa /nepriamo/ aktivizovalo. Bolo to vidno na súkromných ale aj verejných priestoroch, balkónoch a terasách alebo podnikoch a baroch, kde často viseli vlajky, ako ukrajinské, tak aj európske. Z toho som mal pocit, že tamojší ľudia majú chuť meniť veci a otvorene prehlásiť, čo vítajú a zároveň čo odsudzujú a čo je pre nich neprijateľné. Tbilisi je mesto, kde som denne strávil aj pár hodín nepretržitého chodenia a objavovania, samozrejme s prestávkami na osvieženie lokálnym vínom a jedlom.