Je tma. Zvuky už ale rozoznávaš. Cez viečka ti presvitá denné svetlo. Nechceš ich však otvoriť, bojíš sa. Nie je to druh telesného strachu, kedy ide o život či zdravie. Je to iný strach. Ako znela tá pieseň, ktorá Billa Murraya zobúdzala každé ráno?
They say we’re young
and we don’t know.
We won’t find until
we grow….“
To je ten strach. Moment, keď si uvedomíš, že si sa znova zobudil do rovnakého dňa ako včera. Vieš, že je to tak, že je to pravda. Ale pokiaľ máš oči zatvorené, si v bezpečí. Všetci dnes prežívame svoje Hromnice. A aby sme neboli retro, svoje opakované prebúdzania si zažil aj Tom Cruise. Podobná diagnóza, ale dynamickejší dej.
Kino Tabačka je zatvorené. Dramaturgovia kina sú doma. Tak ako všetci. O čo sme nútenou pauzou prišli? Posledným filmom, ktorý sme v kine premietali, bola produkcia Studia Ghibli Červená korytnačka. Dnes si značnú časť celovečerných filmov japonského štúdia vieš pozrieť aj na Netflixe. A zvyšok marca mal byť mesiacom premiér nových slovenských a česko-slovenských filmov: Služobníci v réžií Ivana Ostrochovského, Raj na zemi dokumentaristu Jara Vojteka alebo Alchymická pec Adama Oľhu a Jana Daňhela. Na konci mesiaca sme ešte pripravovali Créme de la Créme – prehliadku francúzskeho filmu. Otázka je, či sa k týmto titulom po karanténe vrátime. Na odpovedi nezáleží. Po nútenom pobyte doma sa všetci prebudíme do iného sveta. Čaká to každého. Aj Kino Tabačka. Dnes sme ako namyslený a otrávený moderátor Phil, ktorý sa ocitol v dookola opakujúcom sa dni. A tak veci, ktoré (náhodou) nestihneme dnes, môžeme spraviť zajtra. Alebo pozajtra. Steny našich bytov sú neprekonateľnou hranicou obmedzujúcu vo výbere toho čo vieme, alebo môžeme robiť. No a film je výborným nástrojom na „vyzlečenie sa z vlastnej kože“. Precítenie života niekoho iného. Záleží len na mieste, hrdinovi či zápletke, ktorej sa pri domácom sledovaní odovzdáme. Samozrejme všetko s mierou. Lebo ten váš film v ktorom ste hlavnými nositeľmi všetkého je na blízku. Za oknom? Na ulici? Nie, sedí doma a premýšľa ako naložiť so svojím dňom. Postava Phila sa v Hromniciach zasekla na viac ako desať rokov. Naučila sa robiť sochy z ľadu, naplánovať a vylúpiť banku, zapamätať si všetko o obyvateľov mesta Punxsutawney, s ktorým prišiel do kontaktu alebo dokonale očariť krásnu ženu. A potom sa zlomil. Vďaka láske sa prebudil nasledujúci deň. Držme si teda palce, aby láska pomáhala aj nám. A teraz si láskavo choď umyť ruky.
1 Na Hromnice o den více (Groundhog Day), USA, 1993, r. Harold Ramis
2 Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow), USA, 2014, r. Doug Liman
