Tri slovenské mestá sa aktuálne uchádzajú o titul Európske hlavné mesto kultúry 2026. V súvislosti s tým, sme si do TBCK podcastu pozvali producentku, dramaturgičku, expertku na kultúrnu politiku a kreatívny priemyse Zoru Jaurovú, ktorá bola taktiež spoluautorkou a umeleckou riaditeľkou projektu Košice – Interface 2013 (Európske hlavné mesto kultúry 2013). Čo pre mesto znamená, ak získa titul EHMK? Aké výhody a nevýhody sú s titulom spojené a čo bolo pre ňu ako pre umeleckú riaditeľku najväčšou výzvou? To všetko a mnoho viac sa dozviete v ôsmom diely TBCK podcastu.
Ahoj. Moje meno je Filip a nepredstavím sa piatimi vetami. Predstavím sa viacerými v odpovediach nižšie. Vyplýva to totižto z povahy mojej práce – nerobiť jednu vec (zbytočne) dvakrát.
Ako si sa dostal k práci v Tabačke?
Ľudí z okolia (nielen) Tabačky som začal spoznávať približne v roku 2008. Po prvom ročníku festivalu Street art communication (2009) mi jedno krásne doobedie zavolal Viktor Feher, či mu prídem pomôcť s maľovaním stien. Prehovoril ma na starú známu hlášku “Šak poď, budu zje*y”. Tak som teda prišiel. A som tu. Jedenásty rok s občasnými pauzami. Najprv to bol bar, potom chvíľku technika, neskôr PR asistent a človek zodpovedný za edit webu a správu sociálnych sietí. Je rok 2021, posledné spomínané zostalo, len sedím za vrch stolom.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Ráno je podstatné zobudiť sa. Potom to už ide samo. Cestou z domu sa zastavím na kávu. Dorazím do Tabačky, dám si druhú. Väčšinou hneď po nej tretiu a potom klasika – kancelársky job. Maily, stretnutia, facebooky, instagramy, eventy, zase maily a tak dookola. Občas stihnem aj obed. Po ňom samozrejme kávu.
Čo najčastejšie robíš, ak práve nie si v práci?
Posledné dva roky (10x nesplnený deadline) venujem väčšinu voľného času stavbe mini dreveného domu. Ak to nejde podľa mojich predstáv, tak si nechám čas na dlhé premýšľania. Vtedy zájdem na prechádzku, na bike alebo len tak na pivo. Niekedy aj viac pív.
Facebook alebo instagram? A prečo?
Facebook. Instagram ma nestihol, hoci sa viem opustiť aj tam. Facebook preto, lebo obsahuje nespočet verejných a súkromných skupín, kde sa človek dozvie odpovede na väčšinu otázok na tú ktorú tému. Od áut, cez pestovanie zeleniny, až po aktuálne dopravné správy z nášho regiónu. 😀
TBCK forward – nová príležitosť pre autorky dokumentárnych filmov rezidenčný program pre dokumentaristky
Prihlášky zaslať na email: marko@tabacka.sk do 1. apríla 2021
—
PLEASE SCROLL DOWN FOR ENGLISH
—
Tabačka Kulturfabrik štartuje nový rezidenčný program zameraný na film. TBCK forward je určený autorkám dokumentárnych filmov zo strednej a východnej Európy (Česko, Poľsko, Ukrajina, Bielorusko, Arménsko, Gruzínsko, Slovensko Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Kosovo, Bulharsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Severne Macedónsko).
Prihlásiť sa môžu autorky/režisérky majúce za sebou natočenie minimálne jedného dokumentu, ktorý bol verejne premietaný v kine, na festivale, v TV vysielaní alebo na online platforme. Záujemkyne o jednomesačný rezidenčný v kultúrnom centre Tabačka Kulturfabrik v Košiciach pobyt musia mať trvalé bydliskom v jednej z vyššie uvedených krajín.
Vybrané dokumentaristky počas rezidencie vytvoria krátky dokument (do 5 minút) s ľubovoľnou témou podmienenou ženskou hlavnou hrdinkou z lokálneho prostredia Košíc. Okrem príležitosti uvažovať nad vlastnou prácou a budúcnosťou, dostanú v podpornom prostredí rezidencie možnosť predstaviť svoju prácu prostredníctvom rozhovoru publikovaného na webe Tabačky Kulturfabrik.
Pri tvorbe budú autorkám k dispozícii mentorky – významné slovenské dokumentaristky, ktoré pomôžu nasmerovať a konzultovať kreatívny proces. Tabačka Kulturfabrik zabezpečí technické podmienky na vytvorenie diela (kameru, zvukovú techniku a strižňu). Predpokladom je, že prihlásené dokumentaristky dokážu samostatne ovládať kameru, podpora pri strihu bude v prípade potreby zabezpečená.
Počas pobytu budú autorkám uhradené výdavky na cestu, ubytovanie a strava. Výsledný dokument bude v premiére uvedený v rámci programu Kina Tabačka.
Podmienkou zaradenia do výberu je vyplnenie prihlasovacieho formulára a zaslanie stručného CV, vrátane online odkazu na minimálne jeden verejne uvedený film s anglickými titulkami, motivačný list a orientačný časový návrh realizácie rezidencie v termíne do konca roka 2021. Podklady (aj prípadné otázky) je potrebné poslať na email: marko@tabacka.sk do 1. aprila 2021.
Návrhy termínov nie sú záväzné pre organizátorov rezidencie.
Výber rezidentiek predstaví komisia zložená zo zástupkyne odbornej verejnosti, zástupcu kultúrneho centra a dramaturga rezidenčného programu TBCK forward. Vybrané rezodentky budú kontaktované mailom do 15. apríla 2021. Začiatok prvej rezidencie je plánovaný 1. mája 2021.
Realizáciu TBCK forward z verejných zdrojov podporilFond na podporu umenia.Tabačka Kulturfabrik je kultúrnym centrom a otvorenou zónou pre umenie, kreativitu a spoluprácu. Je neprehliadnuteľným kultúrnym bodom mesta a regiónu, miestom na prezentáciu a produkciu rôznych žánrov súčasného umenia (koncerty, divadlo, tanec, nový cirkus, výstavy, multikultúrne podujatia, interaktívne inštalácie, workshopy, prednášky) a množstva komunitných aktivít. Svojou činnosťou podporuje otvorený spôsob zmýšľania, kreativitu, poskytuje vzdelanostné zázemie a rozvíja kritické myslenie. www.tabacka.sk
—
Tabačka Kulturfabrik відкриває нову можливість для жінок-авторок документальних фільмів. Резиденція для авторок документального кіно із Центральної та Східної Європи (Чеська Республіка, Польща, Україна, Білорусь, Вірменія, Грузія, Словаччина, Угорщина, Румунія, Словенія, Хорватія, Сербія, Косово, Болгарія, Боснія і Герцеговина, Чорногорія і Північна Македонія).
Заявки можуть подавати режисерки та авторки документального кіно, які мають принаймні один фільм, який було публічно представлено в кінотеатрах, фестивалях, на телебаченні або цифрових платформах.
TBCK forward – new opportunity for female authors of documentary films – residency program for female documentarians
Submit applications to the email: marko@tabacka.sk by 1 April 2021
Tabačka Kulturfabrik starts a new residency program focusing on a film. TBCK forward is intended for female authors of documentary films from Central and Eastern Europe (Czech Republic, Poland, Ukraine, Belarus, Armenia, Georgia, Slovakia, Hungary, Romania, Slovenia, Croatia, Serbia, Kosovo, Bulgaria, Bosnia and Herzegovina, Montenegro and North Macedonia).
Applications can be submitted by the female authors/directors who have made at least one documentary which was publicly screened in a cinema, at a festival, on TV or on an online platform. Applicants applying to the one-month residency in the cultural centre Tabačka Kulturfabrik in Košice must have a permanent address in one of the countries mentioned above.
During the residency the selected documentarians will make a short documentary (no longer than 5 minutes) on any topic conditioned by a female main character from a local area of Košice. In addition to having an opportunity to reflect on their own work and future in a supportive environment they will get a chance to present their work in the interview published on the website of Tabačka Kulturfabrik.
While working, the authors will have mentors – prominent Slovak female documentarians who will assist in guiding and consulting a creative process at their disposal. Tabačka Kulturfabrik shall provide a technical support for the work (camera, audio equipment and editing room). It is assumed that applying documentarians will be able to operate the camera themselves, support in editing shall be provided if necessary.
During the residency the authors will have covered all travel expenses, accommodation and meal costs. The final documentary will be premiered as part of the program of the Cinema Tabačka.
In order to be included in a selection it is necessary to fill in an application form and send a brief CV including online link to at least one publicly screened film with English subtitles, motivation letter and time suggestion of the residency by the end of the year 2021. Documentation (including any questions) shall be sent to the email: marko@tabacka.sk by 1 April 2021.
Suggestions of the time of residency are not binding for the organizers of the residency.
Selection of residency participants shall be presented by a committee comprising of a representative of an expert community, representative of the cultural centre and the dramaturge of the TBCK forward residency program. Selected participants will be contacted via email by 15 April 2021. Beginning of the first residency is planned on 1 May 2021.
TBCK forward is supported using public funding by Slovak Arts Council. Tabačka Kulturfabrik is a cultural centre and an open zone for art, creativity and cooperation. It is an unmissable cultural point of the city and the region, a place for presentation and production of various genres of contemporary art (concerts, theatre, dance, new circus, exhibitions, multicultural events, interactive installations, workshops, lectures) and number of community activities. With its activity it supports an open way of thinking, creativity, provides an educational background and develops a critical thinking. www.tabacka.sk
Koronavírus, lockdown, karanténa. Žijeme v zaujímavej dobe, ktorá nás izoluje tak, ako nikdy predtým. Zároveň nás práve táto izolácia spája. Pre všetkých je zvládnutie opatrení spojených s pandémiou náročné a každý sa s nimi vyrovnáva svojim spôsobom. Vieme, že fantázia a tvorivosť je to čo ľuďom odjakživa pomáha prekonať krízy a ťažké obdobia. Vyzývame preto umelcov, amatérov, deti i dospelých, aby kreatívnym spôsobom využili túto neľahkú, no zaujímavú dobu.
Zapojte sa do filmového festivalu SÁM DOMA a pošlite nám svoj krátky film do 10 minút.
Realizácia festivalu by nebola možná bez našich partnerov:
V Tabačke Kulturfabrik pracujeme na prezentácii a produkcii rôznych žánrov súčasného umenia, ale taktiež sa snažíme aktívne podieľať aj na rozvoji mesta Košice. Príkladom je aj naša vízia vzniku novej Kreatívnej štvrte so Živým námestím. Na jej realizácii už dlhodobo pracuje náš umelecký riaditeľ Peter Radkoff a spolupracovníci z HUBa coworkingu. Ako sme už spomínali v článku začiatkom novembra, v areáli bývalej tabakovej továrne na Strojárenskej 3 v Košiciach vznikne nové Kreatívne centrum Košického kraja (KCKK). Nakoľko ide o nášho blízkeho suseda, ktorý je súčasťou vízie, Peter Radkoff poskytol na danú tému rozhovor pre košický Korzár.
Na konci košickej Hlavnej má vzniknúť nová mestská štvrť
Šéf Tabačky: Môže to dopadnúť lepšie ako mesto kultúry.
Autor: Jana Ogurčáková
Koncepcia nová Kreatívna štvrt/Živé námestie – autori: Peter Radkoff, Peter Beňo, Pavol Mészáros. Vizualizácia: Peter Beňo
Za milióny eur chce kraj v bývalej košickej tabakovej továrni vybudovať kultúrno-kreatívne centrum. To sa má napojiť na Tabačku, nezávislé kultúrne centrum sa však aj kvôli aktuálnej pandémii borí s existenčnými problémami. Pre Petra Radkoffa je to za dvadsať rokov už tretí kultúrny stánok, samosprávy podľa neho ostávajú dekádu pozadu.
V závere roka trochu zanikla informácia, že Košice budú mať kreatívne centrum za 18 miliónov eur. Čo by to mohlo znamenať pre mesto?
Konverziu historického areálu na moderné kreatívne centrum, z ktorého by mohla v budúcnosti vzniknúť nová mestská kreatívna štvrť. Projekt bude zameraný hlavne na vytvorenie moderných ateliérov, kreatívnych štúdií, dielní. Ide o výnimočnú investíciu veľkého rozsahu, ktorá má potenciál zásadne zmeniť každé mesto, v ktorom sa bude realizovať.
V Košiciach máme podobnú skúsenosť s EHMK, keď sa kreovala nová kultúrna infraštruktúra, vtedy bol jeden zo zámerov dať neštátnej kultúre nový priestor a funkcie. Preto vznikli Kasárne, ktoré mali koncentrovať nezávislú kultúrnu scénu. Celý areál mal pokryť potreby jestvujúcich kultúrnych organizácii a otvoriť sa aj pre nové. Vieme, že napokon to dopadlo celé inak a tá kultúra zdola sa musela vysťahovať preč a už nikdy sa nevrátila do Kasární.
Aké boli dôvody?
Dôvodom bola výpoveď z priestorov Kasární – majetku mesta Košice, ktorá nám bola doručená mesiac po získaní titulu EHMK. Pritom podľa pôvodného plánu mali Kasárne slúžiť organizáciám zdola a tie mali spoločne vytvoriť model fungovania budúceho neštátneho centra a vytvárať jeho program.
To je otázka na bývalé vedenie EHMK a bývalé vedenie mesta, prečo sa nedodržala dohoda a pôvodný projekt. Tým, že to bol majetok mesta a šlo o európske investície, si pravdepodobne vedenie mesta napokon nevedelo predstaviť, že by takýto projekt zverili tretej organizácii a navyše z neštátneho sektora. Bolo to zrejme niečo, čo bolo na tú dobu príliš odvážne. To sa ale vo vyspelých krajinách už dávno dialo a deje. Boli sme v tom čase zrejme naivní, že to, na čom sme sa s mestom dohodli, aj naozaj dodrží.
Často sa Kasárňam-Kulturparku vytýkalo, že je prázdny a občas hostí nejakú konferenciu či koncert.
Areál mal pôvodne dlhodobo slúžiť organizáciám, ktoré tam v tom čase pôsobili, ale to sa nestalo. Zobralo ho do správy mesto a začalo ho spravovať bez jasne zadefinovanej a ucelenej vízie.
Investícia do kreatívneho centra je podobný impulz ako EHMK?
Vnímame tu podobnosť, jednak vo veľkosti a tiež v potenciáli výrazne ovplyvniť existujúcu komunitu kreatívcov a podmienky ich fungovania v meste a kraji k lepšiemu. Chceme urobiť všetko pre to, aby sa situácia spred 12 rokov nezopakovala, byť v procese vzniku kreatívneho centra aktívnejší, stať sa jeho súčasťou a poskytnúť skúsenosti, ktoré máme. Veríme, že teraz to môže dopadnúť lepšie. Súčasné vedenie kraja i mesta je inde, ako to bolo v roku 2008.
Napojí sa toto nové centrum na Tabačku a bude to jeden komplex?
Áno, my sme od začiatku mali takúto ideu. Preto sme vytvorili priestor na diskusiu o možnej konverzii celého komplexu bývalej tabakovej továrne na kreatívnu štvrť. Vedľajšie dvory Tabačky sa postupne zapĺňali kreatívcami podobne ako v bratislavskej starej Cvernovke. Presvedčili sme kraj, aby neobsadzovali priestory inými komerčnými nájomníkmi, ktorí nesúvisia s kreatívnym priemyslom, ale aby to prenajali za zvýhodnené ceny kreatívcom. Tí začali vytvárať ďalšie prostredie vo vedľajšom dvore. Keď bola zverejnená výzva ministerstva kultúry pre vznik kreatívnych centier, navrhli sme kraju, aby zriadil expertnú skupinu. Ja a Michal Hladký sme sa stali jej vedúcimi. Skladala sa z odborníkov zo všetkých oblastí kreatívneho priemyslu a podieľala sa na tvorbe víťazného projektu. Verím, že pokračovanie spolupráce kraja s odborníkmi je jedinou správnou cestou ku vzniku modernej kreatívnej štvrte európskeho významu.
Aké reálne to je? Čo tomu ešte stojí v ceste?
Víťazi majú podpísať zmluvy s ministerstvom kultúry. Je to otázka krátkej doby.
Ako súvisí nové kreatívne centrum s novou mestskou štvrťou?
Celý areál vnímame ako Novú kreatívnu štvrť, zvyknem to ilustrovať na tomto príklade: Na jednej strane Hlavnej ulice je námestie s Auparkom ako komerčný priestor a na druhej strane historického centra môže vzniknúť niečo ako „kreatívny Aupark”. Kde by boli všetky dvory otvorené a navzájom priechodné ako jeden ucelený areál. Napríklad na prízemí by boli funkcie pre návštevníkov, ako výstavné priestory, kaviareň, dizajnové obchody, pop-upy, remeselná pekárnička. Aby priestor slúžil pre širokú verejnosť a turistov, pre obyvateľov mesta, mamičky s deťmi a bol miestom stretávania s kreatívcami pôsobiacimi v areáli. Aby to bolo moderné a pulzujúce miesto a nie priestor uzavretý sám do seba.
Do akej miery sa opierate o revitalizáciu Mlynského náhonu?
Kreatívnu štvrť vnímame ako súčasť širšieho územia v okolí Mlynského náhonu (areál bývalej tabakovej továrne, Jumbo centrum, kino Úsmev, Východoslovenské múzeum, mestská knižnica). Po úspešnej revitalizácii by sa práve z tejto časti Mlynského náhonu mohlo stať nové živé námestie, ktoré by bolo centrom kreatívnej štvrte a novou dominantou spájajúcou jednotlivé funkcie budov v jej okolí s historickým centrom mesta.
Vznikla by tak nová rekreačná zóna pri vode, príjemné miesto pre peších a cyklistov bez frekventovaného kruhového objazdu a štvorprúdovky. Naša vízia spája mesto a kraj, územie Mlynského náhonu je v správe mesta, areál bývalej tabakovej továrne je v správe kraja. Sme presvedčení, že dva roky pred voľbami do samospráv, ktoré budú prvýkrát prebiehať súčasne, by sa tejto vízie mohli chopiť všetci kandidáti.
Ale na uskutočnenie zmien pri Mlynskom náhone musí mesto získať európske zdroje.
Mesto vďaka občianskemu združeniu Mlynský náhon a aj našej dlhoročnej iniciatíve už má výsledky architektonickej súťaže. Na Slovensku je stále vzácne, ak angažovaní ľudia zdola dokážu efektívne komunikovať so samosprávami a pripraviť kvalitnú súťaž, o akej hovoria jej výsledky.
V akej kondícii je Tabačka z hľadiska udržateľnosti? Na župnom zastupiteľstve vám pravidelne vyčíta časť poslancov vaše dlhy, splátkové kalendáre i finančnú disciplínu. Už pred dvoma rokmi začal župan hovoriť o možnom konci Tabačky.
Pustili sme sa do veľkej veci, keď sme v spolupráci s krajom zrevitalizovali 2500 m2 chátrajúceho priestoru v jeho vlastníctve. My sme vypracovali štúdiu realizovateľnosti, na strane kraja bolo investovať do vlastného majetku a my sme mali dofinancovať interiér a technologické zázemie. Dokázali sme to, aby všetko fungovalo a rozbehli sme aktivity, za prvý rok sme realizovali 750 akcií a v druhom roku ich bolo už vyše tisíc.
Je pravdou, že nám je niektorými poslancami opakovane vyčítaný dlh a málokedy je v diskusii spomenuté, že dlh majú obe strany ošetrený splátkovým kalendárom a ten pravidelne splácame. Nič vážne sa nedeje, aj napriek ťažkostiam sa snažíme byť serióznym partnerom pre kraj. Vnímam to tak, že niekto z toho robí politický problém.
Prečo?
Je to politika. My vnímame, že s novým vedením kraja máme korektné vzťahy, váži si našu činnosť a rozumie jej dôležitosti. Zdá sa však, že niektorí volení zástupcovia občanov majú iný názor, buď nerozumejú, alebo nechcú rozumieť našej práci, ktorú robíme, prípadne zneužívajú našu verejnoprospešnú činnosť na svoje politické účely.
Viete platiť splátkový kalendár napriek tomu, aká je momentálne situácia?
Kým neprišla kríza spojená s pandémiou, riadne sme platili, možno sa nám stalo, že sme zaplatili o dva dni neskôr, a aj to sa následne vyťahovalo na zastupiteľstve. To sa bežne môže stať, bol to ľudský faktor. Aktuálne sa naša organizácia v nasledujúcich týždňoch zapojí do zverejnených schém, prostredníctvom ktorých štát poskytne kompenzácie prevádzkam, ktorých činnosť bola z dôvodu pandémie obmedzená alebo úplne zastavená. Je vysoká pravdepodobnosť, že prostredníctvom týchto schém sa našej organizácii podarí získať financie na kompenzáciu strát z hospodárskej činnosti, ako aj na refundáciu časti fixných prevádzkových nákladov. Uvidíme, ako to celé dopadne, my ale veríme, že aj vďaka tejto pomoci budeme schopní si svoje záväzky riadne plniť.
Nemôže kritika poslancov súvisieť s tým, že vám o dva roky končí nájomná zmluva a bude sa hlasovať o jej predĺžení? Viete si predstaviť, že k tomu nedôjde?
Viem si to predstaviť. Možné je všetko, avšak verím, že to, čomu sa naša organizácia venuje vyše 20 rokov, má cenu nielen v očiach verejnosti, ale aj v očiach väčšiny poslancov, ktorí predĺženie nájmu podporia.
Čo znamenala koronakríza pre Tabačku?
Zasiahla nás aj našich partnerov. V jej dôsledku nás opustili niektorí podnájomcovia, s ktorými sme novú Tabačku Kulturfabrik rozbiehali a ktorí boli od začiatku jej neoddeliteľnou súčasťou. Pre Tabačku pracovalo vyše 40 ľudí, v bare, ktorý je súčasťou centra, sme dávali pracovnú príležitosť vyše 20 ľuďom. Kríza nás obmedzila, znížili sme stavy na minimum, hlavne v úvode krízy to bolo veľmi ťažké obdobie.
Vyše desať. Ľudia nechápali, že je to také vážne. Máme zo dňa na deň nulový príjem a náklady idú, tie nám nik neodpustí. Museli sme im vysvetliť, že ak sa s nami nedohodnú výpoveďou bez nároku na odstupné, tak do troch mesiacov ideme do konkurzu. Vďaka rýchlej reakcii nášho hlavného partnera Fond na podporu umenia a možnosti čerpania grantu na iné upravené účely sme investovali časť dotácie a energie do dvora, vedeli sme, že to bude trvať dlhšie, tak sme vytvorili nový priestor ArtGarden s pódiom. Tam sme v lete robili väčšinu kultúrnych aktivít. Druhá vlna bola už úplne zničujúca. Pripravili sme sa na vonkajšiu verziu, nakúpili stany, ohrievače a nefungovalo to ani týždeň, kým sa to zrušilo. A momentálne nie je vidieť jasné svetlo v tuneli. Neostáva len veriť, že sa zaočkuje kritická masa obyvateľov a že sa budeme môcť čím skôr vrátiť k osobným stretnutiam, živej kultúre a k tomu, čo je podstatou nášho kultúrneho centra.
Môže aktuálna situácia zlikvidovať kultúrne centrá ako vaše?
Samozrejme, možno zlikviduje model fungovania, na ktorý sme teraz zvyknutí. Avšak ľudia, ktorí za existenciou kultúrnych centier stoja nepatria k tým, čo sa vzdávajú a hľadajú jednoduché cesty. Nezávislý sektor sa vyznačuje flexibilitou a vynaliezavosťou. Je však možné, že ak v týchto pohnutých časoch nenájde podporu v spoločnosti, tak to časť ľudí vzdá a bude sa venovať niečomu inému.
Dvadsať rokov sa pohybujete v nezávislej kultúre, Tabačka je tretím kultúrnym centrom vášho občianskeho združenia. Ste spokojný?
Ďaleko to presiahlo moju predstavu, ktorú som mal v 90. rokoch, keď som sníval a chcel vybudovať nezávislé kultúrne centrum. S čím nie som úplne spokojný je to, že systém fungovania samosprávy a štátu je, aj napriek posunom, ktoré za tie roky vnímam akoby 10 rokov dozadu oproti výzvam, ktoré rieši nezávislý sektor. Ako pozitívny príklad štátnej inštitúcie vnímam Fond na podporu umenia, ktorý seriózne a moderne dokáže riešiť aktuálne výzvy. Na druhej strane, samosprávy za tie roky nedokázali vytvoriť funkčný systém rovnoprávnej podpory celého spektra kultúry. Trápi ma, že ľudia pracujúci v nezávislých kultúrnych centrách nie sú dobre zaplatení. Je to dlhodobo neudržateľný model, ľudia nemajú čas na rodinu, na seba a trávia tu tak veľa času, že za štyri roky častokrát vyhoria. To sa nedeje len v Tabačke, ale aj v iných nezávislých centrách.
Vy ste nevyhoreli?
Po zrekonštruovaní Tabačky, keď sa po pol roku rozbehla, som išiel pod nôž na operáciu. Diagnostikovali mi Crohnovu chorobu a zobrali mi pol metra čreva. Ani som nevedel, že som chorý, aj keď som to mohol mať roky.
Súviselo to so stresom?
Pravdepodobne áno, s tým, že celé tie roky som musel energiu vkladať do boja so systémom a veternými mlynmi.
Stojí to za to?
Je to moje poslanie. Niečo, čo ma na druhej strane napĺňa a dáva mi zmysel. Mne to stojí za to, aj keď je to mnohokrát nedocenené.
Čo v týchto dňoch najintenzívnejšie riešite?
Najviac ma momentálne na Slovensku trápi, že veľa ľudí dokáže veriť konšpiráciám a žiť v strachu a nevedomosti. Nemajú absolútne vybudované kritické myslenie. My robíme veľa diskusií, snažíme sa budovať občiansku spoločnosť a zmazávať polarizácie i extrémy. Ale vnímam tu nárast snáh o to, aby spoločnosť fungovala úplne inak, aby bola polarizovaná a radikalizovaná, pretože s masou sa ľahko manipuluje. Aj to ma motivuje pokračovať v tom, čomu sa venujeme. Tabačka je priestor nielen pre umenie, ale aj pre budovanie kritického myslenia a otvorenú diskusiu.
Projekt FABRIK SPACE – otvorená zóna pre komunity a občiansku participáciu je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Prvý podcast v novom roku si vyžiadal špeciálneho hosťa a to samotného zakladateľa a umeleckého riaditeľa Tabačky Kulturfabrik Petra Radkoffa. Kto je Peter ak práve nešéfuje Tabačke a aké sú jeho vízie do roku 2021? To všetko, ale ešte aj mnoho viac sa dozviete v tomto podcaste.
Dnes sa u nás v Tabačke uskutoční slovenská premiéra filmu The Gardens. Pri tejto príležitosti vám prinášame rozhovor s tvorcom filmu a multimediálnym umelcom, známym aj z inscenácie Brave New Life – Ladislavom Pálmaiom.
Ako film vznikal a o čo vlastne ide?
Už dlhodobo pracujem s tímom ľudí, s ktorými každý rok robíme land art workshopy. V lete pred rokom a pol sme začali natáčať rôzne situácie. Z vtedy približne trojhodinového natáčania vznikol 12 minútový videoklip, ku ktorému som urobil hudbu. Tento rok sme sa opäť stretli a prišiel som už s plánom natáčania v industrialnom priestore. Do projektu sú zapojený výtvarníci, sochári, grafici, maliari, ilustrátori, ktorý sa zrazu ocitli na tomto mieste. Dal som im pokyny, aby robili tri, alebo štyri rôzne cvičenia a tieto cvičenia robili hodinu. Ja som ich pri tom natáčal z rôznych uhlov. Išiel som do toho takým dadaistickým spôsobom: nezmyselná zmysluplnosť, alebo nezmyselnosť zmysluplnosti. Chcel som urobiť iba iba také dadaistické gesto. Podľa môjho názoru je v dnešnom svete strašne precenené dielo. Rozhodol som sa preto, že vytvorím dielo, ktoré nechce byť ničím, nechce byť pomníkom v tom najširšom slova zmysle. To, čo sa bude diať sme vtedy ešte nevedeli.
Prečo film nesie názov The Gardens?
Záhrady alebo The Gardens sú pre mňa symbolom vrstiev rôznorodých stavov ľudstva. Ako keď sa človek prechádza cez rôzne krajiny a každá krajina má svojho ducha. Každé miesto má svojho ducha. A to miesto kde sa my ocitneme vždy úzko súvisí s našim stavom. Záhrady sú stavy.
Film je doprevádzaný živou hudbou. Ide o improvizáciu, alebo dopredu nacvičený “soundtrack”?
K filmovej reči treba mať istú konceptuálnu dôslednosť aj keď musím podotknúť, že tento film nie je príbeh. Je to skôr vandrovanie cez rôzne stavy a k tomu je prispôsobená aj hudba. Sú tam nejaké pevné štruktúry, ktoré sa pre nás v súlade s obrazmi stali notami. Je tam zvuková štruktúra ako nejaký basic a na to reagujeme improvizačne a to sa vlastne nazýva režírovaná improvizácia.
Dnes sa v Košiciach uskutoční premiéra filmu The Gardens. Kde všade bude ešte film premietaný?
Hneď po piatkovej premiére máme dva dni voľna a potom sa pokúsime zahrať v pondelok v divadle Štúdio tanca v Banskej Bystrici.
Poslucháčom TBCK podcastu sa tentokrát od mikrofónu prihovorí grafický dizajnér, zakladateľ 436 LABu a konferencie Eastern design, známy aj z diskdžokejského dua Cyril&Metod Roman Juhás, s ktorým sme sa pozhovárali o jeho ceste k dizajnu, o spolupráci s Tabačkou, ale vzhľadom k novembrovému vydaniu nesmeli chýbať ani otázky týkajúce sa revolúcie.
Na našom dvore pristál nový príves. Nie, tentokrát nejde o streetfood, ale o únikovú hru s názvom Únik9, ktorá simuluje náročnosť vymanenia sa z generačnej chudoby. Hra vznikla ako spolupráca neziskovky ETP Slovensko a reklamky Diorama. Na projekte v Košiciach pracovali Igor Kupec, ktorý vymyslel hry a aktuálny kurátor Galérie Tabačka Samo Velebný, ktorý pracoval na vizuálnom prevedení. Cieľom únikovej hry je, aby sa ľudia zamysleli nad témou generačnej chudoby. Je určená pre širokú verejnosť.
Hra bola uvedená na tohtoročnom Skapal feste a mala veľmi priaznivé ohlasy. Tvorcovia sa po jej vyskúšaní snažili reagovať na spätnú väzbu a niektoré nejasnosti ešte upravili. Hra mala veľmi dobrý ohlas dokonca aj u ľudí, ktorý únikové hry v Košiciach organizujú profesionálne, čo len potvrdilo, že jej kvalitu.
Ako to celé funguje?
Zatvoria vás do prívesu a musíte splniť viacero úloh, aby ste sa dostali von. Tieto úlohy sa tematicky venujú generačnej chudobe. Vonku je gamemaster, ktorý hru koordinuje v prípade nejasností. Nakoľko je hra určená pre 2, maximálne troch hráčov, jej prednosťou je možnosť absolvovať ju aj v čase pandemických opatrení.
Úniková hra Únik9 bude sprístupnená každý deň od 15:30 do 22:00 hod. V prípade špeciálnej požiadavky je možné dohodnúť sa aj na inom čase. Dobrou správou je, že vstup do tejto escape room je voľný.
Po dlho odkladanej a netrpezlivo očakávanej výzve MK SR na centralizovanú podporu kreatívneho priemyslu, sme sa napokon dočkali jej schválenia a ohlásenia výsledkov. Medzi schválenými žiadosťami je aj tá z Košíc, čo znamená, že v areáli bývalej tabakovej továrne na Strojárenskej 3 vznikne nové Kreatívne centrum Košického kraja (KCKK).
Takmer 18 mil. eur bude použitých na rekonštrukciu budov a nádvoria v jednom z dvorov tohto rozľahlého areálu, ako aj na investície do technológií, vybavenia centra a na takzvané mäkké aktivity projektu.
Projekt KCKK bude zameraný hlavne na vytvorenie moderných ateliérov, kreatívnych štúdií, FabLabov, dielní, HUB-u, coworkingov, ako aj špecializovaných priestorov NU TECH labov zameraných na nové technológie, určené pre mobilizáciu kreatívneho potenciálu v regióne.
Projekt je súčasťou vízie celkovej konverzie historického areálu na moderné kreatívne centrum, z ktorého by mohla v budúcnosti vzniknúť nová mestská kreatívna štvrť. Keďže Kreatívne centrum vznikne v tesnej blízkosti Tabačky Kulturfabrik, ktorá je tiež súčasťou pôvodného areálu tabakovej továrne je prirodzené, že o projekt som sa od počiatku živo zaujímal. Preto sa Tabačka Kulturfabrik v spolupráci s HUBa coworking a ďalšími organizáciami a odborníkmi z oblasti kreatívneho priemyslu dlhodobo zaoberala touto víziou a celý tento tím bol teda logicky prizvaný aj na spoluprácu pri jej formulovaní, pre potreby žiadosti predkladanej na MK SR. Aktívne sme, ako súčasť väčšieho tímu, spolupracovali aj na príprave a vypracovaní žiadosti projektu KCKK. Za vypracovanie žiadosti KCKK zodpovedala Agentúra regionálneho rozvoja (ARR), ktorá bola vedením KSK poverená vypracovaním a podaním žiadosti projektu na MK SR.
Za zásadný úspech počas úvodných prác na projekte som považoval presadenie návrhu na zapojenie odborníkov z oblasti kreatívnych centier a kreatívneho priemyslu do samotnej tvorby projektu. KSK aj ARR reflektovali na náš návrh, čo bolo z môjho pohľadu kľúčovým momentom pre vznik materiálu, ktorý určí správne a zmysluplné smerovanie projektu. Už v začiatkoch jeho formovania sa podarilo presvedčiť vedenie kraja a ARR, že z projektu v žiadnom prípade nemôže byť vynechaná už jestvujúca, spontánne vytvorená komunita kreatívcov pôsobiacich v areáli. Ba naopak, že je nesmierne dôležité, aby sa stali jeho prirodzenou súčasťou, bol využitý ich potenciál a projekt vytvoril priestor pre vznik synergie aktuálnych užívateľov areálu s potenciálom a aktivitami budúceho kreatívneho centra. Opodstatnenosť tohto postoja potvrdila aj samotná aktivita kreatívcov pôsobiacich v areáli, ktorí v snahe aktívne a koordinovane komunikovať s vlastníkom budovy pristúpili v minulom roku k založeniu spoločného občianskeho združenia pod názvom STROJ.
Teraz, keď sú už výsledky výzvy známe a projekt KCKK patrí medzi podporené, je dôležité aký zvolí KSK postup pri ďalších krokoch smerujúcim k jeho realizácii a aký bude samotný postoj kraja ku prácam na projekte. Z vlastnej skúsenosti viem, že realizačná fáza akéhokoľvek projektu predstavuje vždy o niečo vážnejšie bremeno zodpovednosti, ako jeho kreovanie pre potreby výzvy. Preto považujem za dôležité ako sa KSK vysporiada s otázkou zabezpečenia odborného tímu, ktorý ponesie zodpovednosť za riadenie, prípravu a realizáciu projektu, poskytne projektu príslušnú expertízu, povedie jeho vývoj a bude mať prirodzenú motiváciu, ktorá býva motorom akejkoľvek zmysluplnej realizácie. Inak povedané, akým spôsobom KSK vytvorí funkčný model pracovnej skupiny odborníkov a expertov, ktorí budú garantovať celý proces kreovania až po jeho samotnú implementáciu.
Zo skúsenosti, ktoré z prípravného tímu mám, predpokladám, že jeho najväčšou výzvou bude vypracovanie funkčného Modelu fungovania KCKK, vytvorenie vhodnej formy budúcej inštitúcie, jej organizačnej štruktúry, prevádzkového a ekonomického modelu, ako aj vytvorenie plánu pre budovanie a rozvoj komunít pôsobiacich na pôde areálu i celého kraja v odvetví kreatívneho priemyslu.
Je dôležité si uvedomiť, že ide o výnimočnú investíciu veľkého rozsahu, ktorá má potenciál zásadne zmeniť prostredie v ktorom sa bude realizovať a to v doslovnom aj prenesenom zmysle slova. Samosprávy nemajú s podobným obsahom veľa skúseností a je teda samozrejmé, že ani úrad KSK nedisponuje vlastnými kapacitami a odborníkmi so skúsenosťami v tak špecifickej oblasti akou kreatívny priemysel je. Dúfame, že rovnakou samozrejmou bude aj eliminovanie snahy tento nedostatok suplovať prácou neodborných pracovníkov. Veď ako jediný z víťazných projektov tejto výzvy máme skúsenosť s podobne unikátnym projektom EHMK 2013, ktorého úspechy ako aj chyby nám môžu pomôcť pri robení tých správnych krokov.
Tabačka Kulturfabrik sa tejto téme ako bezprostredný sused budúceho kreatívneho centra venuje takmer štyri roky. Do tvorby odbornej časti projektu KCKK, ktorý bol MK SR schválený bola, aj vďaka tejto aktivite, zapojená aj Expertná skupina, ktorá vznikla v roku 2017. V nej pod vedením Michala Hladkého a mňa pracovali R. Kitta, B. Vaitovič, P. Beňo, P. Mészáros, K. Živanović, P. Kočiš, K. Rampáčková, B. Bernár, J. Varchola, M. Čech a prostredníctvom konzultácií aj ďalší odborníci.
Aj preto mám radosť z pozitívneho výsledku a verím, že práca všetkých zapojených bude mať význam. Dúfam, že realizácia projektu bude správne uchopená, dotiahnutá do úspešného konca a nové Kreatívne centrum Košického kraja sa stane realitou a ďalším dôležitým medzníkom pri napĺňaní celkovej vízie konverzie areálu a vzniku novej mestskej kreatívnej štvrte.
Autor textu: Peter Radkoff / 06.11. 2020
Koncepcia novej kreatívnej štvrte – autori: Peter Radkoff, Peter Beňo, Pavol Mészáros. Vizualizácia: Peter Beňo
Minulý mesiac sme okrem iného mali v Tabačke na programe aj predstavenie a rezidenčný pobyt tanečníka a performera Tomáša Danielisa. Vzhľadom k tomu, že to situácia nakoniec nedovolila, rozhodli sme sa vás potešiť aspoň krátkym rozhovorom s umelcom.
Pre tých, ktorí ťa ešte nepoznajú kto je Tomáš Danielis?
V prvom rade človek a umelec, ktorý reflektuje život okolo seba. To je vlastne asi všetko, čo je potrebné na začiatok povedať.
Ako si môžeme vysvetliť tvoje pôsobenie medzi Bruselom, Grazom, Moskvou a Topoľčanmi?
Ako vymenovanie miest, kde trávim veľa času kvôli mojej práci. Medzičasom sa tie mestá pomenili. Som viac v Bratislave, ako v Topoľčanoch a z Moskvy som odišiel. V Bruseli okrem iného pracujem ako tanečník pre Mariu Claru Villa Lobos. Ako tvorca pôsobím vo všetkých mestách. Topoľčany sú špecialita – s Nástupištom 1-12 spolupracujem na mediálnych projektoch Suvenír a Hortus Pomodorus.Tým, že pracujem v nezriaďovanej kultúre a všetky dotácie včetne zahraničných koprodukčných príspevkov tvoria ani nie 10 percent, musím tvoriť na takej úrovni, aby som sa uživil. To sa rovná tomu, aby moje predstavenia boli žiadané na medzinárodnej scéne. Spomenuté mestá sú oporné body pre tvorbu a tourovanie predstavení.
Máš za sebou už niekoľko rokov aktívnej činnosti. Ako sa zmenil tvoj prístup k tvorbe oproti začiatkom? V čom vidíš najvýraznejší posun?
To je ťažká otázka. Po absolvovaní škôl som tvoril a pracoval v akejsi miestnej – slovenskej kultúrnej tradícií. Podľa môjho názoru sa viaže na estetizovanie a formalizovanie tém a vyberania si tých otvorene najzávažnejších otázok ako podklad pre prácu. Časom som upustil od formalizácie a estetizácie, našiel som nadhľad. Poskytlo mi to priestor pre priamočiarejšiu komunikáciu s divákom a formálnu voľnosť. Predstavenia sa stali ľahšími, vtipnejšimi na jednej strane a na druhej – vďaka ľahkosti mám pocit, že mám väčší prienik do hĺbky a podstaty tém, ktoré spracovávam a môžem si dovoliť byť otvorenejší. Otvorilo mi to cestu k médiám, na čom som dlho pracoval, ale bol som schopný dosiahnuť to len za posledné roky. Predstavenia nabilli na nekompromisnosti a sile, teda aspoň podľa ich odozvy.
Ústrednou témou tvojho novovznikajúceho projektu s názvom Projekt 46′, na ktorom si mal pracovať v rámci rezidencie v Tabačke mala byť empatia. Čo ťa inšpirovalo k výberu tejto témy?
Jej absolútny nedostatok, ktorý sa odzrkadľuje nie len v samotnej nálade spoločnosti – večnej nespokojnosti, ale hlavne v prikláňaní sa k populizmu, extrémizmu a zjednodušovaní komplexných situácií. Ústi to podľa môjho názoru do znevažovania ľudí ako takých. Neschopnosť cítiť a chápať iných ľudí je pravdepodobne zdroj najväčších neduhov spoločnosti. Človek, ktorý chápe a cíti iného človeka má menšiu tendenciu mu ubližovať alebo pôsobiť negatívne pre spoločnosť. Opakujem, podľa môjho názoru. Samozrejme sa môžem mýliť.
Tak isto si myslím, že empatia je aj jedným zo zdrojov rozhľadu a tým je potrebná pre akýkoľvek zdravý vývoj jednotlivca, či spoločnosti.
Ako prežívaš časy pandémie? Do akej miery pandémia ovplyvnila tvoje pôsobenie na umeleckej scéne?
Prežívam veľmi ťažko. Ako človek – odluka od blízkych, určitý čas som sa nevedel dostať domov a teraz som opäť v rovnakej situácií. Z pracovného hľadiska som prišiel o 80 percent práce a príjmu. Ako je vidno, umenie je na konci spoločenského záujmu a tak v princípe akákoľvek efektívna pomoc či kompenzácia je nedosiahnuteľná alebo neexistujúca.
Takisto sa na tom podieľalo veľmi nepríjemné uvedomenie si, kde sa skutočne spoločnosť nachádza. Nevnímanie umenia ako regulérnej práce, ale ako platenej zábavy, je len najmenej z toho. Slovensko ako krajina, v ktorej HDP je z veľkej časti viazané na montovanie áut nemá dlhodobú perspektívu. Podľa odhadov tak možno prežiť ešte 10 rokov. Celosvetovo je trend automatizácie a prechodu k ekologickým palivám a elektrizovaniu pohonov. To bude ústiť k odpadnutiu celých častí priemyselných reťazcov. Ak nechceme skončiť ako jedna veľká chudobná oblasť, budeme musiet nasledujúce roky reštrukturalizovať ekonómiu krajiny dosť podstatným spôsobom. Pravdepodobne smerom k priemyslu a odborom viažúcim sa na inovácie. K tomu je potrebné vzdelávanie a kultúra. Z toho jednoznačne vyplýva, že to nie je len o príjemnej alebo zaujímavej návšteve divadla, či koncertu. Kultúra má svoju strategickú úlohu vďaka svojmu vplyvu na spoločnosť. Z hľadiska reštrukturalizácie je aj /bohužiaľ/ najlacnejšia. To len poukazuje na jej stav. Posledné ohlasy v spoločnosti počas pandémie jasne ukázali, že nie len všeobecne spoločnosť, ale aj veľká väčšina jej špičiek si to neuvedomuje alebo to zatláča do úzadia. Z toho nič dobré nemôže vzísť. Platí staré známe, že národ bez kultúry nemá budúcnosť. A kultúry súčasnej – reflektujúcej dobu a nie kultúry viažúcej sa na minulosť a fungujúcej ako únik z reality.
Tabačka Kulturfabrik sa počas nasledujúcich dvoch víkendov stane jedným z miest, kde sa na území mesta Košice uskutoční celoplošné testovanie. V nasledujúcich dňoch prebehne príprava priestorov a označovanie jednotlivých zón pohybu. Informácia pre vás, ktorí sa chystáte na testovanie práve do priestoru Tabačky je, že vstup na test bude cez hlavnú bránu. Z dvora vás ďalej budú navigovať členovia testovacieho tímu.
Naša nezávislá občianska iniciatíva poskytne vlastné materiálne aj personálne kapacity a priestory, ktoré máme v prenájme pre tento druh aktivity z jednoduchého dôvodu. Cítime sa byť neoddeliteľnou súčasťou Košíc a nedávno realizovaný prieskum potvrdil, že oslovení respondenti vnímali Tabačku Kulturfabrik rovnako “ako miesto, ktoré spája ľudí”, “je srdcom mesta” a “unikátnym priestorom v Košiciach”, súčasťou toho je pre nás aj zodpovednosť, angažovanosť, spolupráca a vôľa pomôcť, ak si to situácia vyžaduje.
Z rovnakého dôvodu sa aj niektorý z členov tímu Tabačka Kulturfabrik prihlásili ako dobrovoľníci a budú počas testovania pomáhať tam, kde to bude potrebné. To všetko v nádeji, že sa na Slovensku podarí situáciu čím skôr stabilizovať a my aj ďalšie kultúrne inštitúcie budeme môcť opäť privítať svojich divákov a vrátiť sa ku spoločným stretnutiam, ktoré nám tak veľmi chýbajú.
V súvislosti s opatreniami vlády SR sme usúdili, že bude pre nás všetkých najlepšie, ak od zajtra zatvoríme aj náš bar. Zároveň vás vyzývame k dodržiavaniu opatrení a k účasti na plošnom testovaní, aby sme sa čím skôr mohli všetci stretnúť pri pivku v Tabačke.
Ak vás naša správa nepotešila nezúfajte, lebo ešte dnes nám môžete pomôcť vyčerpať barové zásoby na Black(out) friday.
Dňa 30.10.2020 sa uskutoční 1.ročník odbornej konferencie zameranej na problematiku manažmentu kultúry s názvom Anténa CONFERENCE! Podujatie prebehne ONLINE.
Podtitul konferencie Kultúra v medzičase odráža aktuálnu situáciu neistoty s ohľadom na krízu ekonomickú či spoločenskú aj v súvislosti s celosvetovou Pandémiou Covid-19. Hlavnou témou konferencie bude pohľad na celospoločenské dopady kultúry. Pozrieme sa na to, ako tieto dopady vyhodnocuje akademické prostredie, analytické inštitúty či odborníci zaoberajúci sa touto témou. Následne prejdeme k témam, ktoré v oblasti nezávislej kultúry aktuálne oscilujú.
Podujatie bude trvať celý deň a pozostávať bude zo štyrok programovýcu blokov:
doobedu
začiatok 09:00
1.blok – prezentácie aktuálnych pohľadov na meranie a vyhodnocovanie dopadov kultúry, pohľady na aktuálne metodiky merania dopadov kultúry (kvantitatívne i kvalitatívne) a spôsoby ako s takýmito výstupmi narábať
prezentujúci:
za katedru regionálnych vied a manažmentu EkF TUKE:
doc. Ing. Miriam Šebová, PhD.
Mgr. et Mgr. Zuzana Réveszová
Ing. Barbora Tóthová
za Inštitút kultúrnej politiky pri MKSR:
Ing. Mgr. Andrej Svorenčík M.S., PhD.
za platformu Culture Matters:
Tereza Raabová
2.blok – panelová diskusia, zhrnutie pohľadov prezentujúcich v prvom programovom bloku
Je meranie dopadov kultúry dôležité ? Kadiaľ vedie tá správna cesta a kto má pravdu ?Aká je súčasná situácia v tomto ohľade, aj v súvislosti s aktuálnou situáciou ? Dokážeme politikov či verejnosť presvedčiť o dôležitosti kultúry? Sú potrebné len tvrdé dáta, alebo práve naopak ?
V panelovej diskusii zhrnieme pohľady prezentujúcich z 1. programového bloku. Pokúsime sa o súvislé prepojenie jednotlivých pohľadov na problematiku merania a vyhodnocovania dopadov kultúry rôznymi spôsobmi, či už sa jedná o kvantitatívne alebo kvalitatívne metódy. Našim cieľom je dostať o tejto problematike čo najviac ucelený obraz a pozrieť sa na možnosti využitia poznatkov o dopadoch kultúry pre prax, v argumentácii voči verejným orgánom či pre účely informovania verejnosti a vzdelávania.
Moderuje: Bohdan Smieška
poobede
3.blok – panelová diskusia o viaczdrojovom financovaní a udržateľnosti nezávislej kultúry
Aktuálne prežívaná pandemická skutočnosť dramaticky vyostrila viaceré problémy, ktorým čelia najmä aktéri z prostredia nezriaďovanej kultúry. Poukázala na výrazné systémové obmedzenia a deficity, ktoré bránia týmto aktérom budovať efektívne stratégie vlastnej udržateľnosti aj v “dobrých časoch”, nie to ešte v kríze, akú zažívame dnes.
Drakonické plošné protiepidemické opatrenia limitujúce kultúrno-umeleckú prevádzku zvýraznili prekérne postavenie pracovníčok a pracovníkov v nezriaďovanej kultúre prakticky vo všetkých profesiách, rovnako ohrozené sú aj kultúrne inštitúcie, ktoré nie sú priamo napojené na verejné rozpočty.
Tieto subjekty sú nútené flexibilne meniť spôsoby svojho fungovania vo viacerých aspektoch, ani to im však nezaručuje elimináciu pretrvávajúcej hrozby zániku svojej existencie. Zdá sa preto, že je nevyhnutné dosiahnuť zásadné zmeny aj v legislatívnom, finančnom a celkovom inštitucionálnom rámci umeleckého a kultúrneho ekosystému, v ktorom títo aktéri pôsobia.
Aké systémové zmeny v týchto oblastiach je potrebné uskutočniť? Aké podmienky potrebujeme k rozvoju viaczdrojového financovania kultúry? Bude v zmysle podpory udržateľnosti pomocou aj tzv. sponzorský zákon, aktuálne pripravovaný na MK SR? Akú rolu v procese reflexie súčasného stavu a navrhovania adekvátnych opatrení môžu zohrať verejné fondy FPU a AVF, ktoré sú k aktérom z nezriaďovanej kultúry najbližšie?
O týchto otázkach bude Bohdan Smieška diskutovať s Jozefom Kovalčikom riaditeľom FPU, Martinom Šmatlákom riaditeľom AVF, Zorou Jaurovou, prezidentkou CIF, Michalom Klembarom, predsedom siete Anténa a zástupcami Ministerstva kultúry SR
4.blok – panelová diskusia o spolupráci samospráv s nezávislou kultúrou a MNO
Komplexné verejné politiky v oblasti kultúry a ich implementácia sú na Slovensku stále skôr zriedkavosťou, ako normálnym štandardom. Popri absencii aktuálnej štátnej stratégie rozvoja kultúry sa ukazuje, že svoje samostatné rozvojové stratégie v oblasti kultúry a umenia nemajú ani mnohé samosprávne kraje, alebo krajské mestá.
Prečo si mnohé kraje a municipality myslia, že takéto verejné politiky nepotrebujú? Prečo je absencia regionálnych a miestnych kultúrnych stratégií problémom? Aké dopady majú vágne, resp. žiadne verejné politiky na ďalšiu udržateľnosť a rozvoj zložitého kultúrneho ekosystému, najmä nezriaďovanej kultúry? Z akých východísk a na akých princípoch by mali byť tvorené a implementované dobré stratégie rozvoja kultúry? Aké sú príklady najlepšej praxe v tejto oblasti u nás a v zahraničí? Aké sú ďalšie možnosti spolupráce medzi inštitúciami samosprávy a aktérmi z nezávislej kultúry?
O týchto otázkach budeme diskutovať so Zuzanou Ivaškovou, vedúcou oddelneia kultúry Magistrátu hl. mesta SR Bratislava a správkyňou Nadácie mesta Bratislavy, Zuzanou Hekel, riaditeľkou Divadla Jána Palárika v Trnave, Michalom Hladkým, riaditeľom Creative Industry Košice, Irenou Lehockou projektovou manažérkou Kreatívneho centra, MsÚ Nitra a Robertom Blaškom z Kultúrneho centra Stanica v Žiline.
Na pandémiu koronavírusu nebol nikto pripravený a všetci prežívame ťažký rok. Momentálne pre Vás nemôžeme organizovať koncerty, či divadelné predstavenia, ale nedokážeme nič nerobiť a prizerať sa na iných, ktorí sú na tom ešte horšie. Kultúrne centrá nie sú len o koncertoch, ale najmä o komunite a angažovanosti. A komunita je solidárna. Spúšťame preto zbierku vecí pre obete povodní, ktoré zasiahli tento týždeň Východné Slovensko. Doneste čo už nepoužívate a my v spolupráci s ďalšími organizáciami všetko odnesieme ľudom, ktorí to naozaj potrebujú. Veci zbierame každý deň v priestoroch detského kútika v Tabačke Kulturfabrik.
Prosíme dodržiavajte pri návšteve aktuálne nariadenia hlavného hygienika Slovenskej Republiky.
ČO ZBIERAME?
– trvanlivé potraviny
– hygienické potreby
– deky, paplóny, teplé oblečenie a topánky
– rúška
– dezinfekčné prostriedky
– lieky a vitamíny
– hračky
– školské učebnice
– zošity a školské potreby
– elektroniku
– plienky
“Bez kultúry nemožno zachrániť ľudstvo,” povedal Albert Einstein.
Bez ľudskosti nezachránime kultúru, vravíme my.
Hovorí sa, že talent je boží dar. Pravda je však taká, že talent samotný nestačí. Aby priniesol ovocie, z ktorého sa môžeme tešiť všetci, je potrebná tvrdá práca. Bez nej by nevznikli všetky tie úžasné knihy, piesne, sochy, obrazy, divadlá a filmy.
Za každým umeleckým dielom je okrem autora aj množstvo ďalších ľudí: redaktori, vydavatelia, grafici, zvukári, osvetľovači, kostymérky, kulisáci, maskérky, produkčné, prekladatelia, dramaturgovia, …
Na Slovensku dnes v oblasti kultúry pracuje viac ako 220 000 ľudí. Rozhodnutie Vlády SR o zákaze kultúrnych podujatí je hromadnou výpoveďou pre absolútnu väčšinu z nich.
Dalo by sa spočítať, aké straty spôsobí toto jedno administratívne rozhodnutie nielen im a ich rodinám, ale celej ekonomike. A dalo by sa tiež namietať, že “veď umelci sa predsa môžu zamestnať inde”.
Lenže tie najväčšie škody vznikajú vo chvíli, keď talentovanú huslistku či klavíristu posielame vykladať tovar v supermarkete. Vôbec nie preto, že by iná práca bola pre nich “ponižujúca”: ale preto, že tým premárnime roky tvrdej práce, ktorú vložili do zveľaďovania svojho talentu.
Vraví sa: “keď rinčia zbrane, mlčia múzy”. Naša spoločnosť a celý svet je dnes v stave ohrozenia – no nie sme vo vojne! Všetci spoločne “bojujeme” proti nebezpečnému vírusu. Žijeme ťažké časy, preto potrebujeme viac súdržnosti, viac citlivosti, viac ľudskosti. A je to práve umenie, ktoré má moc poskytnúť nám ich. V takejto situácii by múzy umlčal len blázon.
My, dolupodpísaní zástupcovia státisícov ľudí pracujúcich v oblasti umenia a kultúry vyhlasujeme, že na našich kultúrnych podujatiach dokážeme zabezpečiť dodržiavanie primeraných hygienických opatrení – rovnako, ako to dokážu prevádzkovatelia nákupných centier či športových zariadení. Hovoríme: plošný zákaz pre kultúru je zlé riešenie.
Preto vyzývame premiéra Igora Matoviča, ministerku kultúry Natáliu Milanovú a Vládu SR, aby svoje chybné rozhodnutie prehodnotili a plošný zákaz kultúrnych podujatí s okamžitou platnosťou zrušili.
Teraz si musíme viac veriť a pomáhať.
Signatári:
Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, Otvorené fórum Zachráňme kultúru, A4 – Priestor súčasnej kultúry, Bombura, Bona fide – Tabačka Kulturfabrik, Diera do sveta, Different – BAŠTA, Divadlo Pôtoň, Divadlo z Pasáže, Hájovňa – kultúrno turistické centrum, KC Dunaj, Kino Úsmev, Kolomaž – Klub Lúč, NA PERÓNE, Nástupište 1 – 12, Nová Cvernovka, PERIFÉRNE CENTRÁ, Publikum.sk – Malý Berlín, Štokovec – Banská St a nica, TRIPTYCH – Hidepark, Truc sphérique – Stanica Žilina-Záriečie a Nová Synagóga, Wave ~ centrum nezávislej kultúry, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Barmuseum, Lýceum, Eleuzína, 1115 – Kino Akropola, NOMANTINELS, Otvor dvor o.z., …
V nasledujúcom dieli TBCK podcastu sme u nás privítali zakladateľku a umeleckú riaditeľu festivalu Biela noc Zuzanu Pacákovú, s ktorou sme sa pozhovárali o začiatkoch festivalu, ale aj o tohtoročnej Bielej noci, ktorá je žiaľ nakoniec z dôvodu pandémie zrušená. Kde vznikla prvotná myšlienka priniesť Bielu noc na Slovensko? Čo by Zuzana odporučila poslucháčovi, ktorý chce zorganizovať svoj vlastný festival a ako by vyzerala tohtoročná Biela noc, ak by ju nezasiahli opatrenia v súvislosti s pandémiou?
Minulý týždeň sme v Tabačke privítali účastníkov štvrtého ročníka najväčšej slamovej tour v strednej Európe. Košická zastávka PanSlamu bola zároveň aj finále slovenskej časti tour. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili rozhovor s reinkarnátorom slovenského slamu Tomášom Strakom a slamovou múzou Marou.
Pre tých, ktorý ešte slam poetry nepoznajú, čo to vlastne je? Kde a kedy slam vznikol a odkedy je populárny na Slovensku?
Tomáš: Slam poetry je súťažný žáner performatívnej poézie, ktorý vznikol v Chicagu v 80.tych rokoch. Založil ho Mark Smith (mal som tú česť robiť s ním projekt v Maďarsku) ako nezávislé básnické divadlo. Žáner ako ho poznáme teraz sa začal prirodzene budovať, lebo básnici alebo divadelníci chceli exhibovať na konci predstavení a Mark povedal tak dobre poďte. Publikum fakt besnilo tak dostali body a slam bol na svete. Následne sa pomaličky cez Nemecko a Britániu slam dostal do Európy. K nám sa dostal cez Lenku Zogapovú okolo roku 2003. Čiže ten prvý slamový movement bol bratislavsko brnenský, keďže Lenka viedla České centrum v Bratislave. Neskôr Lenka zomrela a s ňou zomrela aj slovenská scéna a my sme sa v roku 2016 s Luckou Ernekovou rozhodli, že ju obnovíme a podarilo sa nám to. Od roku 2017 jazdíme PanSlam, ktorý ste videli aj dnes v Tabačke. PanSlam je veľká tour, ktorá slúži na to aby slováci spoznali, čo to vlastne slam je.
Ako ste sa ku slamu dostali vy?
Mara: Ku slamu som sa dostala náhodou. Vyskúšala som jeden veľmi latentný slamový žáner, kde som spoznala Miška Krakovského, ktorý ma pozval na svoju narodeninovú oslavu. Myslela som si, že sa idem len pozrieť no cez týždeň mi napísal, že mu mám kvôli eventu na facebook poslať malé bio a niečo o tom ako tvorím a vtedy mi došlo, že idem aj vystupovať. Na oslave som sa stretla s Tomášom Strakom a odvtedy sa spolu kamarátime a zdieľame spolu slam.
Tomáš: Ja som bol ešte s Luckou Ernekovou na Pohode. Videli sme exhibíciu v literárnom stane a vedeli sme, že to ideme robiť. To bolo celé.
Ide v poradí už o štvrtý ročník slamovej tour. Pamätáte si ešte na prvý a čím bol tento ročník výnimočný?
Tomáš: Prvý PanSlam bol šialenstvo, nikto nevedel čo robí, bolo nás strašne veľa, boli sme strašne crazy, tetovali sme sa po ceste, vystupovali sme v 12 mestách, ktoré boli extrémne odlišné, od Medzeva po Pohodu. Bolo to nekonečné, šialené a slobodné. Tohtoročný Panslam je už taký kľudný. Tento rok sme nemali granty, takže sme išli ako “rodinka” piati v aute a vždy sme niekoho lokálneho pribrali. Bolo to kľudné a veľmi krásne. Vlastne najsilnejšia vec na tomto PanSlame je, že celá scéna sa upevnila. Zistili sme, že to ide aj bez toho, aby sme sa tetovali a hlavne profesionalita sa zvýšila o 1000%.
Mara: Ideme na espresso, dáme si spolu obed, večer sa niekedy nepije lebo ráno sa šoféruje, proste Tomáš “dospel” a prešiel do rodinného života (smiech).
Sme tesne po poslednom vystúpení v rámci tour. Aké sú vaše pocity z košického slamu a ako by ste zhodnotili celú tour?
Mara: Skrz všetky zážitky, o ktorých som počúvala rok a pol som s mojou jemnocitnou povahou mala neurózu už týždeň predtým ako sa tour začala. Vďaka mojej vnútornej energii sa z nej ale stal rodinný výlet, takže som hrozne rada. Potešili ma mestá kde ľudia prišli priamo na slam, čo bolo neskutočne euforické a boli aj mestá, kde ľudia neprišli kvôli slamu, ale povedali, že sa na slam vrátia a to bolo tiež neskutočne euforické. V Košiciach sme boli asi najviac roztrasený lebo koniec, lebo tradícia.
Tomáš: Mne to dôjde až za hodinu, všetky tie veci, ktoré prežívaš počas siedmich dní a to ako si obľúbiš ľudí, s ktorými ideš. To ako sa ti vynárajú spomienky z prvých PanSlamov, z druhých PanSlamov. Vynára sa ti vlastne to prečo to robíš a prečo máš tých ľudí tak rád.
Máte z tejto tour aj nejaký výnimočný zážitok, ktorý by stál za zmienku?
Tomáš: Jedinečné bolo keď táto nádherná žena (Mara) v Prešove hľadala ubytko, ktoré bolo od nás 15 metrov ale prešli sme celý Prešov tak 6 krát a nikto z nás si ho nevšimol. Keď sme si spočítali klobúk v Bratislave, to bol tiež zážitok, alebo keď som zveril klobúk Janovy Gavurovi nech vyberá vstupné. Rozstrel v Prešove, kde mali Boba s Marou rovnaké body a každá z nich dostala len minútu aby vybetlila svoju súperku a publikum revalo od nadšenia, rovnako Chollo Pitchkin v Košiciach… je toho veľa.
Mara: V Prešove, keď nám Tomášovi kamoši (Zdenka Kvasková a Jaroslav Ďurček) urobili nádherný deň, zobrali horák, čajník, uvarili nám kávu. Každé to mesto bol úplne iný zážitok. Highlighty každý deň.
V druhom dieli TBCK podcastu sa spoločne s Ľubicou Kochanovou z Lovely Food porozprávame na tému Človek v súlade s prírodou. Kde vznikla jej láska k prírode a ako vníma spojenie prírody a kultúrnych centier? O tom, ale aj o iných zaujímavých veciach sa dozviete ak si vypočujete náš podcast.
TBCK podcast bude dostupný na Apple podcasts, Spotify a na webe Tabačky. Budeme radi, ak si podcast vypočujete a stanete sa jeho odberateľmi. V prípade, že poznáte niekoho zaujímavého z oblasti kultúry, máte nápad na zaujímavú tému, ktorú by ste si v podcaste radi vypočuli, alebo obľúbeného člena tímu Tabačky, napíšte nám na info@tabacka.sk.
Už tento piatok k nám do Tabačky zavíta hudobník Ján Tomáš, ktorý nám predvedie svoj živý soundtrack k nemému filmu Alfreda Hitchcocka Príšerný hosť. Pri tejto príležitosti sa nám podarilo prichystať krátky rozhovor, v ktorom sa okrem iného dozviete aj to, prečo by ste si piatkové vystúpenie nemali nechať ujsť.
Ako ste sa dostali k hudbe a ktorý moment považujete vo svojej kariére za zlomový?
Hudba má pevné místo v mém životě už od mých šesti let, kdy jsem se nazpaměť učil texty Greenhorns a Beatles, v jedenácti jsem začal hrát na kytaru a deset let na to jsem měl za sebou hraní v 17 zemích Evropy. To, že jsem už na střední dostal možnost hrát s kapelou, která jezdí turné a hraje koncerty v zahraničí, zásadně předurčilo moje další směřování.
Ako hudobník fungujete vo viacerých zoskupeniach. Je to napríklad kapela Lvmen, Tomáš Palucha, Sítě… Kde vznikol nápad začať vystupovať so živým hudobným soundtrackom?
K prvnímu němému filmu jsme byli s naší kapelou Tomáš Palucha přizváni na filmový festival v Uherském Hradišti, Příšerný host bude už asi pátý film, ke kterému hraju a vlastně druhý od Hitchcocka. Koncept živých autorských koncertů k němým filmům mi vždycky přišel dost zábavný a nevyhnutelně jsem k němu směřoval. Hudba společně s obrazem vytváří nový výrazový slovník, oběma způsoby se dají vyjádřit věci, které do slov nedostanete – o to víc, když se tyhle dva prvky spojí.
Prečo ste sa rozhodli pre interpretáciu soundtracku k filmu Príšerný hosť od Alfreda Hitchcocka?
Zní to jako klišé, ale Hitchcocka mám hodně rád. Jeho nadčasový styl i témata změnily podobu filmu a třeba celková atmosféra a podoba Vertiga je pro mě jeden z vrcholů kinematografie. Když jsem při procházení jeho celkem rozsáhlou filmografií narazil na film o londýnském serióvém vrahovi – film, který je zároveň němý – bylo celkem jasno. Nejde samozřejmě o typického Hitchcocka, Příšerný host je němý film z roku 1927 a člověk se na něj musí tak i koukat. Zároveň je to ale první film, ve kterém se začinají objevovat jeho typické motivy a bývá považován za první opravdu „Hitchcockův“ film. Na okraj si jen dovolím poznámku: ona to tedy není interpretace soundtracku, ale nová hudba/zvuk vytvořené i naživo improvizované k filmu, který je jinak němý.
Čo ako prvé urobíte po koncerte? Máte nejaký rituál, alebo sú to skôr spontánne rozhodnutia?
Žádné koncertní rituály vyloženě nemám – nebo je provádím nevědomky. Po koncertě většinou přichází cigareta a hodnocení toho, co se právě přihodilo, ale rituálem bych to nenazýval.
Prečo by si návštevníci Tabačky nemali nechať ujsť vaše vystúpenie?
S žádným promítáním tohoto filmu jsem se zatím nestřetl. Takže i bez hudby bych řekl, že jde o celkem vzácnou možnost vidět ve větším formátu „zapomenutý“ film od známého režiséra. Návštěvníky bych samozřejmě rád nalákal i na koncept samotný – kino s živou hudební produkcí není až zas tak rozšířená záležitost. Je to totiž celkově poměrně náročné na přípravu i provedení a opravdu nikdy nevíte dopředu, jak to dopadne. Tento film jsem se snažil posunout trochu experimentálnějším pojetím a v Tabačce to bude teprv druhé hraní s tímto filmem, tak se moc těším na to, až zvuky londýnské mlhy vypustím v Košicích.
S žádným promítáním tohoto filmu jsem se zatím nestřetl. Takže i bez hudby bych řekl, že jde o celkem vzácnou možnost vidět ve větším formátu „zapomenutý“ film od známého režiséra. Návštěvníky bych samozřejmě rád nalákal i na koncept samotný – kino s živou hudební produkcí není až zas tak rozšířená záležitost. Je to totiž celkově poměrně náročné na přípravu i provedení a opravdu nikdy nevíte dopředu, jak to dopadne. Tento film jsem se snažil posunout trochu experimentálnějším pojetím a v Tabačce to bude teprv druhé hraní s tímto filmem, tak se moc těším na to, až zvuky londýnské mlhy vypustím v Košicích.
