predvčerom bol 1. apríl a vy ste si mohli po prvýkrát prísť na našu tabačkovskú STREDÁVKU zatancovať a pritom neopustiť svoje byty a ostať doma. Nie, nie je to žart, naozaj to tak bolo.
Vyzerá, že doma ostanete ešte dlhý čas a nám, čo tvoríme Tabačka team, je za vami smutno, či už pracujeme v kanceláriách, za barom, vídate nás pri technike, alebo o nás ani neviete, že tu sme, pracujeme a tvoríme Tabačka Kulturfabrik team.
Rovnako ako všetci sa snažíme vymyslieť ako tento čas preklenúť a priniesť do vašich domov aspoň kúsok z atmosféry a programu, na ktorí ste zvyknutí, a ktorý bol pre nás všetkých donedávna samozrejmosťou. Snažíme sa byť tvoriví, invenční, urobiť si poriadok v priestore, v papieroch, v hlavách, sústrediť sa na znovuotvorenie, hľadať pozitívne stránky a nehovoriť si, že je to celé na nič.
Zároveň v tom istom čase riešime ako minimalizovať škody, ktoré toto obdobie prináša a ako ho vlastne prežiť, nie obrazne v zmysle prekonať, ale doslovne – v zmysle zostať aj naďalej súčasťou nezávislej kultúrnej scény Košíc a Slovenska.
Rokujeme s našim hlavným partnerom, ktorým je Fond na podporu umenia, snažíme sa komunikovať s mestom Košice, píšeme listy KSK, ktorý je vlastníkom budovy a prosíme o stretnutie a úpravu nájomných podmienok, ktoré sú aktuálne pre naše o.z. likvidačné, pokúšame sa dohodnúť s partnermi, veriteľmi, zamestnancami a bohužiaľ už sme boli nútení prepustiť prvých z nich. Nič z toho nie je jednoduché a tento zvláštny karanténny čas a kríza, ktorú prináša odhaľuje slabé aj silné stránky každého z nás.
Dúfame, že sa nám podarí toto obdobie ustáť, ale je celkom možné, že aj nie.
Výsledok ovplyvňuje veľa faktorov, z ktorých väčšinu nepoznáme a ktoré my sami môžeme len veľmi málo ovplyvniť. Bohužiaľ sme v situácii, ktorú vlastnými silami vyriešiť nedokážeme.
Budeme radi ak si na nás počas týchto dní spomeniete, navštívite cez svoj komp program nášho centra alebo si prečítate blog na webe. Aj to, že ste s nami nám dáva silu pokračovať a pocit, že to nie je nanič, že to celé má zmysel.
Je tma. Zvuky už ale rozoznávaš. Cez viečka ti presvitá denné svetlo. Nechceš ich však otvoriť, bojíš sa. Nie je to druh telesného strachu, kedy ide o život či zdravie. Je to iný strach. Ako znela tá pieseň, ktorá Billa Murraya zobúdzala každé ráno?
They say we’re young
and we don’t know.
We won’t find until
we grow….“
To je ten strach. Moment, keď si uvedomíš, že si sa znova zobudil do rovnakého dňa ako včera. Vieš, že je to tak, že je to pravda. Ale pokiaľ máš oči zatvorené, si v bezpečí. Všetci dnes prežívame svoje Hromnice. A aby sme neboli retro, svoje opakované prebúdzania si zažil aj Tom Cruise. Podobná diagnóza, ale dynamickejší dej.
Kino Tabačka je zatvorené. Dramaturgovia kina sú doma. Tak ako všetci. O čo sme nútenou pauzou prišli? Posledným filmom, ktorý sme v kine premietali, bola produkcia Studia Ghibli Červená korytnačka. Dnes si značnú časť celovečerných filmov japonského štúdia vieš pozrieť aj na Netflixe. A zvyšok marca mal byť mesiacom premiér nových slovenských a česko-slovenských filmov: Služobníci v réžií Ivana Ostrochovského, Raj na zemi dokumentaristu Jara Vojteka alebo Alchymická pec Adama Oľhu a Jana Daňhela. Na konci mesiaca sme ešte pripravovali Créme de la Créme – prehliadku francúzskeho filmu. Otázka je, či sa k týmto titulom po karanténe vrátime. Na odpovedi nezáleží. Po nútenom pobyte doma sa všetci prebudíme do iného sveta. Čaká to každého. Aj Kino Tabačka. Dnes sme ako namyslený a otrávený moderátor Phil, ktorý sa ocitol v dookola opakujúcom sa dni. A tak veci, ktoré (náhodou) nestihneme dnes, môžeme spraviť zajtra. Alebo pozajtra. Steny našich bytov sú neprekonateľnou hranicou obmedzujúcu vo výbere toho čo vieme, alebo môžeme robiť. No a film je výborným nástrojom na „vyzlečenie sa z vlastnej kože“. Precítenie života niekoho iného. Záleží len na mieste, hrdinovi či zápletke, ktorej sa pri domácom sledovaní odovzdáme. Samozrejme všetko s mierou. Lebo ten váš film v ktorom ste hlavnými nositeľmi všetkého je na blízku. Za oknom? Na ulici? Nie, sedí doma a premýšľa ako naložiť so svojím dňom. Postava Phila sa v Hromniciach zasekla na viac ako desať rokov. Naučila sa robiť sochy z ľadu, naplánovať a vylúpiť banku, zapamätať si všetko o obyvateľov mesta Punxsutawney, s ktorým prišiel do kontaktu alebo dokonale očariť krásnu ženu. A potom sa zlomil. Vďaka láske sa prebudil nasledujúci deň. Držme si teda palce, aby láska pomáhala aj nám. A teraz si láskavo choď umyť ruky.
1 Na Hromnice o den více (Groundhog Day), USA, 1993, r. Harold Ramis
2 Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow), USA, 2014, r. Doug Liman
Otvorená zóna pre kultúru, kreativitu a spoluprácu – Tabačka Kulturfabrik je zatvorená
Obmedzenia, ktoré priniesla pandémia zasiahli celú spoločnosť a kultúrne inštitúcie o to špecifickejšie, že stretávanie sa a živá interakcia medzi ľuďmi je v týchto dňoch to, čo prináša najväčšie riziko a môže ohrozovať životy. Otvorená zóna pre kultúru, kreativitu a spoluprácu Tabačka Kulturfabrik je od 14. 3. zatvorená a tento stav bude pokračovať minimálne ďalší mesiac.
Vzhľadom na nariadenie vlády o plošnom zrušení kultúrnych podujatí musela svoju činnosť dočasne pozastaviť aj Tabačka Kulturfabrik. Rozhodnutie zasiahlo nielen ekonomiku centra, ale aj komunitu ľudí, ktorá je zodpovedná za obsah, ktorý Tabačka pravidelne prináša a za jeho organizačno – technické zabezpečenie. Vývoj situácie v nasledujúcich týždňoch nie je jasný , avšak kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik chce naďalej ostať v kontakte so svojimi divákmi, poslucháčmi, partnermi a komunitami a prostredníctvom možností internetu pokračovať v tom, čomu sa občianske združenie BONA FIDE venuje už vyše 15 rokov.
“Sme si vedomí, že živú ľudskú interakciu a spoločné stretnutia v Tabačke nie je možné nahradiť, ale pokúsime sa so všetkými, ktorí majú centrum a obsah, ktorý ponúkame radi ostať v kontakte prostredníctvom live streamov, zverejňovaných noviniek z diania v centre a zapojením sa do online iniciatívy “Aby kultúra žila””Zuzana Psotková, generálna manažérka Tabačky Kulturfabrik.
V týchto dňoch oslovuje Tabačka Kulturfabrik svojich partnerov a komunity, ktoré počas roka spoluvytvárajú program centra a ponúka im možnosť spolupráce a svoj online priestor na pokračovanie v ich plánovaných či nových aktivitách. Okrem live streamov, o ktorých detailoch bude centrum čoskoro informovať prostredníctvom sociálnych sieti a webovej stránky bude tím Tabačky pracovať na príprave obsahu, ktorý by nám všetkým pomohol toto obdobie prečkať a v ideálnom prípade aj na niečo pozitívne využiť.
Milí návštevníci,
s poľutovaním vám musíme oznámiť, že vzhľadom k vývoju situácie súvisiacej s koronavírusom a nariadeniu vlády Slovenskej republiky, bude aktuálne obmedzenie rušiace podujatia pre verejnosť do 24.3.2020 rozšírené. Kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik uzatvára všetky svoje priestory pre verejnosť do termínu 29.3. 2020.
Snažíme sa o to, aby zrušené podujatia boli realizované v náhradných termínoch. V prípadoch, kde to nebude možné vám budú peniaze za vstupenky automaticky vrátené na účet, z ktorého ste ich v predpredaji zakúpili.
Všetkých nás čakajú náročné dni, ale nezabúdajme, že zdravie je najdôležitejšie, a že aj naše zodpovedné správanie môže prispieť k zmierneniu situácie a k spomaleniu šírenia vírusu. Preto vás prosíme, aby ste to nebrali na ľahkú váhu. Zostaňme doma, minimalizujme kontakt s ľuďmi, dodržujme hygienu a ostatné preventívne opatrenia, ktoré nám môžu pomôcť k čo najrýchlejšiemu návratu do našich bežných životov.
Prajeme vám všetkým zdravie a čo najpokojnejšie prežitie týchto krušných časov.
V prípade akýchkoľvek otázok nás kontaktujte na info@tabacka.sk
Ubehol viac ako týždeň od volieb. Náš boj o lepšie Slovensko začína. V posledných dňoch sledujeme politické relácie s ústrednou témou obsadzovania ministerstiev. Tabačka Kulturfabrik sa preto ako jeden zo zakladateľov siete nezávislých kultúrnych centier a organizácií na Slovensku Anténa, rozhodla pripojiť k výzve platformy Stojíme pri kultúre. Správny výber človeka, ktorý bude stáť na čele Ministerstva Kultúry považujeme za kľúčový krok. Aj my chceme a potrebujeme lepšie ministerstvo než sme mali doteraz!
Vzhľadom k nariadeniu štátnych orgánov v súvislosti s aktuálnou situáciou výskytu koronavírusu na našom území, pre bezpečosť nás všetkých a ohľaduplnosť voči najviac ohrozeným skupinám, kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik ruší podujatia pre verejnosť, ktoré boli plánované na obdobie od 10.3.2020 do 24.3.2020.
V prípade, že máte na niektoré z podujatí v tomto období zakúpené vstupenky, peniaze sa vám automaticky vrátia na účet, ktorý bol pri ich kúpe použitý.
O vývoji situácie budeme informovať a dúfame, že už čoskoro sa na niektorom z podujatí v Tabačke stretneme.
Tabačka Kulturfabrik sa v súvislosti s blížiacimi voľbamido NRSR a smutným výročím smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice MartinyKušnírovej usporadúva v mesiaci február sériu politicky angažovaných podujatí.Návštevníkov centra čakajú dve štruktúrované odborné diskusie Tabačka Talk, ktoré sauskutočnia 8. februára od 18:00 h. a 21. februára od 19:00 h., premietanie študentskéhofilmu Janove zrno, ktoré sa uskutoční za účasti tvorcov v piatok 28. februára o 18:00 h.a február môžu ukončiť spolu s Tabačkou vo Volebnom Fabricafe.
Politická kampaň sa rozbehla, verejná diskusia je čoraz toxickejšia, útoky na tretí sektor, práva žien či sexuálne menšiny sa stupňujú a aj to je dôvodom, prečo sa košická Tabačka rozhodla usporiadať diskusné večery Tabačka Talk, ktoré sa budú niesť v duchu otázky: Prečosa bojíme liberálnych tém? Hosťkami prvého diskusného večera budú Lucia ĎurišNicholsonová, liberálna politička a poslankyňa európskeho parlamentu zvolená za stranu SaS, kandidátka koalície PS/SpoluZuzana Števulová a Mária Kolíková zo strany Za ľudí.
Druhý diskusný večer sa uskutoční v deň výročia smrti novinára Jána Kuciaka a jehosnúbenice Martiny Kušnírovej a jeho hosťami budú pedagóg, filozof a politik Milan Poliačik, bývalý novinár a sociológ Ondrej Dostál a advokátka Lucia Plaváková. Cieľom Tabačka Talkje viesť odbornú a vecnú diskusiu o témach, ktoré považujeme za dôležité, ale taktiežpredstaviť liberálnu ponuku v parlamentných voľbách.
Mesiac ukončíme vo Volebnom Fabricafe, kde si hostia Tabačky budú môcť vychutnať priamy prenos z volebnej noci a spoločne osláviť výsledok volieb, ktoré určia akým kurzom sa naša krajina v nasledujúcich rokoch vyberie.
Tabačka Kulturfabrik privítala v novom roku vo svojom tíme niekoľko nových členov. Jedným z nich je aj nový kurátor galerijneho programu Samuel Velebný. Pri tejto príležitosti sme si pre Vás pripravili rozhovor, v ktorom Samuel predstaví seba, ale aj svoje plány s projektom Galéria Tabačka.
Kto je Samuel Velebný?
Samuel Velebný má 29 rokov, vyrastal v Košiciach. Aktuálne dokončuje magisterské štúdium v atetlieri nových médii a fotografie na fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Tri roky študoval v Škótsku interaction design. Ešte predtým sa venoval štúdiu architektúry. Momentálne sa okrem vlastnej tvorby venuje aj projektom VUNU a SAC.
V minulom roku sa Galéria Tabačka vyvíjala v dvoch programových líniách bol to Cyklus Budúcnosť je teraz a Cyklus Art´n´tech bude tomu tak aj v roku 2020?
V tomto roku nás čaká viacero programových línii. Jednou z nich je cyklus piatich výstav, ktorý je pracovne nazvaný After technology. Tieto výstavy by sa mali konať v máji až novembri. Ide o výstavy etablovaných profesionálnych umelcov zo Slovenska, ale aj iných európskych krajín. Ich spoločným menovateľom je to, že tieto výstavné projekty využívajú nielen klasické výtvarné postupy, ale vznikajú so zapojením postupov iných disciplín. Budeme tam mať napríklad fotografa, ktorý využíva metódy vizuálnej antropológie na dokumentovanie javov v mestskom prostredí, budeme tam mať dizajnéra, ktorý využíva rastlinnú biológiu, aby prostredníctvom skúmania rastlinných foriem v prírode prinášal digitálne dizajny v počítačoch a v tlači a takéto prepojenia rôznych vied s technológiami na pozadí umeleckých a dizajnových výstupov. Tento cyklus piatich výstav voľne nadväzuje na výstavný cyklus z minulého roku.
Ďalším formátom, ktorý sa bude v galérii v priebehu roka opakovať je (d)otvorený ateliér, ktorý obracia naruby klasický výstavný formát, ktorý začína vernisážou a pokračuje výstavou. (d)otvorený ateliér začína nenápadne, príchodom umelca/umelcov do priestoru galérie. Umelci v galérii začínajú tvoriť. Svoju tvorbu postupne deň po dni posúvajú k prezentácii, ktorou je finisáž. Počas týchto dní sa umelci stretávajú so študentami, verejnosťou, organizujú workshopy, performancie alebo koncerty. Vystavený sú vlastne oni a priebeh ich tvorby, ktorá je finalizovaná až posledný deň podujatia. Deň potom sa už všetko bali a odchádza sa.
Treťou líniou sú podujatia, ktoré prichádzajú z vonku, pri ktorých slúžim ako taký filter a snažím sa ich zaraďovať do dramaturgie alebo im oznamujem, že nemáme záujem.
Snažím sa o to, aby aj (d)otvorený ateliér aj After technology aj tieto podujatia prichádzajúce z vonku mali v sebe prvky nových médií, súčasných médií, digitálnych médií, fotografie, technológie alebo prístupov, ktoré prichádzajú z vied alebo mimoumeleckého sveta.
Čo je tvojou víziou/cieľom v rámci projektu Galéria Tabačka?
Chcel by som, aby to bolo miesto kde sa jednak prezentujú hotové projekty, ale aj kde projekty vznikajú. Práve nato je dobrý (d)otvorený ateliér, je to taká de facto, mikrorezidencia, kde galéria podporuje aj vznik diel (technicky, priestorovo, produkčne), čo považujem za dosť dôležité. Ďalším rozmerom mojej vízie je možnosť medziodborovej konfrontácie. Súčasťou výstav After technology bude napríklad aj podcast. Ide o diskusie moderátora s vedcami, ktorých vyberáme na základe tém výstav. Keď som spomínal napríklad výstavu, ktorá bude výsledkom práce dizajnéra s mikrobiológom, tak si tu zavoláme mikrobiológa a on zo svojej čisto vedeckej perspektívy o týchto veciach porozpráva, čiže budem sa snažiť túto galériu koncipovať ako miesto kde budem sprostredkovať stretnutia ľudí, ktorý sa stretávajú s podobnými témami, ale zároveň na to idú z úplne iných strán a často nemajú tu platformu, ktorá by skrížila ich cesty.
Čo by si chcel robiť inak ako tvoji predchodcovia?
Vo februári sa chceme s technikom Robom Bernathom intenzívne pozrieť na priestor (zvuk, svetlá, steny, nosné systémy, zatemnenia okien…) Taktiež by som chcel pracovať intenzívnejšie s priestorom pred galériou. Taktiež sme založili instagram galérie. Aj týmto spôsobom by sme chceli šíriť povedomie o galérii.
Čo je pre teba najväčším highlightom v rámci výstavného programu pre tento rok?
Ja sa osobne teším najviac na moju diplomovku, ktorá tu bude v júni (smiech). Z iných výstav sa teším na máj a ukrajinského fotografa Yevgena Nikiforova, autora krásnych fotokníh o monumentoch socializmu. Ale teším sa na všetko!
Výstavy realizované v priestoroch Tabačka Kulturfabrik sú podporené v rámci programov:
Aktivity nezávislých galérií a organizácií a Aktivity väčších kultúrnych a umeleckých centier z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia, ktorý je Hlavným partnerom Tabačky Kulturfabrik.
Kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik a jeho návštevníkovčaká zaujímavý rok, plný výziev, zmysluplných stretnutí a inšpiratívneho programu. Za všetkým čo v našom centre počas roka uvidíte a zažijete stojí tím Tabačky, ktorý sa skladá z mladých ľudí, ktorí sa rozhodli svoje schopnosti a talent investovať do práce v kultúrnej inštitúcii v treťom sektore a pokúsiť sa urobiť Košice lepším mestom pre život. Všetci spoločne sa usilujeme o to, aby ste sa u nás cítili dobre a aby pre Vás bola Tabačka Kulturfabrik jedným z dôvodov prečo v Košiciach ostať, alebo sa do nich aspoň s radosťou vracať 🙂
Tabačka Kulturfabrik sa dlhodobo zapája do verejnej diskusie. Robí to priamo – angažovaným umeleckým programom, verejnými diskusiami – ale aj nepriamo podporou rôznorodých komunít a externých aktivít. Zakladateľom kultúrneho centra a jeho tímu boli témy ochrany slabších a neprivilegovaných, sexuálnych menšín, životného prostredia, starostlivosti o verejný priestor a angažovanosti občanov vždy blízke a aj preto je jedným z cieľov jeho činnosti aktivizovať spoločnosť a viesť otvorenú a odbornú debatu. V tomto roku si o čosi viac uvedomujeme, že súčasťou verejnej diskusie je prirodzene aj politika.
Stále väčšia toxicita verejnej diskusie, útoky na tretí sektor, práva žien či sexuálne menšiny, nás vedú k presvedčeniu, že musíme oveľa sebaistejšie komunikovať a vysvetľovať základné liberálne hodnoty, za ktorými Tabačka stojí. Preto sme sa okrem iných programových aktivít rozhodli poskytnúť priestor aj všetkým demokratickým politickým stranám, ktoré o to prejavia záujem, avšak s dôrazom na hodnotové liberálne témy a s výhradou pre tých politikov, ktorí ich verejne popierajú.
Vnímame, že voľby, ktoré nás vo februári čakajú, budú veľmi dôležité a určia smerovanie tejto krajiny a našej spoločnosti. O to viac cítime našu zodpovednosť za vytvorenie vhodného priestoru na zmysluplnú verejnú diskusiu.
V rámci dramaturgie umeleckých programov pokračujeme v témach, ktoré vyplývajú z plánov určených v rámci troj-ročnej podpory nášho hlavného partnera Fondu na podporu umenia.
V roku 2020 sa môžeme tešiť na Tabačku Kulturfabrik, ktorá bude:
– kultúrnym centrom podporujúcim angažované spoločenské aktivity a tvorbu a prezentáciu angažovaného umenia
– podporovať program s dôrazom na nové médiá naprieč všetkými druhmi súčasného umenia
– poskytovať priestor pôvodnej autorskej slovenskej tvorbe a umeleckým rezidenciám
– prezentovať samostatný program predstavujúci súčasné umenie s pracovným názvom Focus Ukrajina
– stabilizovať a v rámci našich možností rozvíjať komunitný program vyplývajúci z potrieb obyvateľov mesta a regiónu s dôrazom na oblasť umenia
Veríme, že spolu s Vami svojimi aktivitami naplníme prianie z novoročného prejavu pani prezidentky a rok 2020 bude pre nás všetkých rokom naplnených príležitostí.
Naše občianske združenie sa usiluje o získanie zápočtu investícií, do majetku KSK – priestoru v ktorom prevádzkujeme kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik už dlhodobo. Vedenie KSK prejavilo ochotu ku vzájomnej dohode, ktorou by sa dosiahlo zníženie existujúceho dlhu a jeho rýchlejšie vyrovnanie.
V decembrovom zastupiteľstve vedenie KSK opätovne prejednávalo možnosť započítania investície voči nášmu dlhu. K jeho schváleniu bol potrebný súhlas minimálne 35 poslancov zastupiteľstva KSK. Bohužial hlasovanie aj na štvrtý pokus dopadlo /o šesť hlasov poslancov/ neúspešne.
V súvislosti s týmto bodom rokovania zastupiteľstva KSK nás oslovil zástupca šéfredaktora Košice:Dnes Roman Rokytka s prosbou o zodpovedanie pár otázok. Na otázky zaslané mailom sme odpovedali, avšak z našich odpovedí sa do zverejneného článku dostalo len malé percento. Preto vám ich ponúkame v plnom znení a prikladáme aj odkaz na zverejnený článok Košice:Dnes, prehľad poslaneckého hlasovania a link na záznam zo zasadnutia zastupiteľstva.
Veríme, že ako návštevníkov nášho kultúrneho centra a programov, ktoré v prenajatých priestoroch realizujeme, vás bude hlasovanie vami volených poslancov aj diskusia o Tabačke Kulturfabrik na pôde zastupiteľstva zaujímať.
Záznam z 15. zasadnutie Zastupiteľstva KSK konanéno 09.12.2019.
Ako hodnotíte, že Zastupiteľstvo KSK neschválilo úpravu výšky nájmu pre OZ BONA FIDE a finančné usporiadanie investícii nájomcu ( ich započítenie s dlhom nájomcu)? Čo to bude znamenať pre fungovanie kultúrneho centra Tabačky Kulturfabrik?
Vedenie KSK vypustilo zo svojho ostatného návrhu do zastupiteľstva bod týkajúci sa zníženia nájmu, dohodli sme sa že vedenie podá len započítanie našej investície s dlhom na energiách. S rozhodnutia sme sklamaní, mrzí nás, že časť poslancov nedala prednosť skráteniu našej lehoty splácania dlhu a neumožnili nám ho splatiť skôr. Zároveň je pre nás sklamaním, že naša investícia do priestorov pre nich nemá žiadnu dôležitosť ani váhu a neuvedomujú si, ako by nám jej započítanie pomohlo, tak pri splácaní dlhu, ako aj pri samotnom rozvoji kultúrneho centra a jeho aktivít, ktoré sú tu koniec koncov pre občanov tohoto mesta a nášho regiónu.
Z materiálom predložených na rokovanie zastupiteľstva vyplýva, že OZ ako nájomca na základe požiadavky prenajímateľa (KSK) predložil prehľad príjmov a výdavkov za rok 2017, vrátane platov manažmentu. Ako ste vnímali túto požiadavku?
Nemali sme problém predožiť dokumenty, kt. od ná zástupiteľstvo požadovalo, nemáme čo skrývať a naša organizácia pravidelne prechádza auditom a kontrolami na úrovni ministerstva kultúry alebo vnútra. Pracujeme s verejnými peniazmi, kt. musia byť riadne, preukázateľne, efektívne a hospodárne minuté.
Zároveň, ale považujeme za scestné, aby zástupcovia kraja, či zastupiteľstva požadovali od akejkoľvek občianskej iniciatívy, ktorá sa nezodpovedá poslancom, také interné údaje ako je prehľad príjmov a výdavkov, či výšku platov manažmentu. V tejto súvislosti podotýkame, že tieto informácie nijako nesúvisia s nakladaním s verejnými prostriedkami, či verejným majetkom. A čo sa týka platov, môžme povedať, že sú vzhľadom na naše výkony nízke a takmer každý z tímu v centre zastáva viacero funkcií. Dlhodobo trpíme finančnou aj personálnou poddimenzovanosťou a napriek tomu sa snažíme, aby sa tento fakt neodzrkadľoval v hodnotách a programe, ktorý občanom prinášame.
Akýkoľvek dialóg na úrovni tretí sektor a štána správa by mal byť vedený na úrovni partnerstva a uvedomovania si, v čom je ktorá strana silná a v čom prínosná pre občanov.
Ďalšou požiadavkou KSK bolo, aby OZ predložilo prehľad podnájomných vzťahov. Tento prehľad nie je súčasťou materiálov predložených poslancom. Koľko takýchto podnájomných vzťahov má OZ, s kým, aké priestory sú predmetom podnájmu a aká je za nich stanovená výška úhrady ?
Aktuálne máme 13 podnájomcov (naších rezidenčných partnerov). Zmluvy, kt. s nami podpisujú podliehajú predchádzajúcemu schvaľovaniu KSK. Zároveň naše o.z. v zmysle nájomnej zmluvy, nemôže navyšovať výšku nájmu za nebytové priestory pre podnájomcov, preto majú všetci naši partneri presne tie isté nájomne podmienky ako my, to znamená, že na podnájomcoch žiadny spôsobom neprofitujeme. Pre výpočet výšky zálohových platieb za energie využívame energetika, ktorý pracuje aj pre KSK. Jeden z partnetov nás na sklonku roka opustil nakoľko pivničné priestory dlhodobo nespĺňajú podmienky na daný účel a začali byť zdravotne závadné.
OZ Bona Fide je zakladateľom a vlastníkom dvoch ďalších subjektov – neziskovej organizácie Tabačka Kulturfabrik a obchodnej spoločnosti Tabačka Productions. Za akým účelom boli vytvorené tieto dva subjekty, aké činnosti vykonávajú a aké výnosy z činnosti v priestoroch prenajatých od KSK sú súčasťou ich príjmov? Požadoval KSK od OZ Bona Fide aj prehľad hospodárenia týchto dvoch subjektov?
Nemáme informácie o tom či požadoval, ale v princípe nemá žiadne právo a dôvod požadovať akékoľvek dokumentácie tohoto typu.
Tabačka Kultrurfabrik je n.o. , ktorá získava časť dotácií na program kultúrneho centra a tieto všetky musia byť riadne výúčtované a podliehajú auditu a kontrolám, ktorých úspešný výsledok je prvým predpokladam k možnosti uchádzať sa o podporu aj v ďalších výzvach.
Tabačka production s.r.o bola založená účelovo kvôli výzve projektu decentralizovanej podpory MKSR pre rozvoj kreatívneho priemyslu, ktorej vytvorenie bolo podminekou podávania žiadosti. Projekt doteraz nebol MKSR vyhodnotený a tato organizácia nemá aktuálne žiadnu aktivitu, stratila opodstatnenie a je v štádiu riešenia.
Ako vnímate požiadavku na zástupcu KSK a zástupcu Mesta Košice v orgánoch OZ, ktorá bola zdôvodňovaná potrebou väčšej kontroly finančných tokov OZ Bona Fide?
Otázka požiadavky KSK a mesta Košice sa nám vidí z pohľadu riešenia dlhodobej podpory a rozvoja naších inovatívnych vízií zaujímavá a hodná diskusie, najmä v kontexte medzisektorovej spolupráce na Slovensku. Ale rozhodne nie z pohľadu kontroly našich financií, toto považujeme za absolútne neštandartné a neopodstatnené.
Určite by to bola zaujímavá spolupráca na úrovni tretieho sektora, mesta a KSK, ale do takého partnerstava môžu vstúpiť jedine partneri, ktorí sa navzájom vážia a rešpektujú. V situácii kedy návrh na zápočet neprešiel ani len cez Kultúrnu komisiu a nálada v časti zastupiteľtva je taka aká je, by to nebol logický krok.
Našim cieľom je získať si dôveru poslancov v naše aktivity a naše dlhodobé vizie, to nám dáva zmysel pre nalpnenie našich cieľov a misie. Napokon sme občianska inicitíva, ktorá tu nemusí byť večne. Vnímame projekt nášho kultúrneho centra, ako naše poslanie pre rozvoj kultúry a skvalitnenie života v našom meste a regióne, ale nie za každú cenu. Aktuálne výsledok hlasovania je pre nás aj známkou, že niektorí volení zástupcovia občanov buď nerozumejú, alebo nechcú rozumieť našej práci ktorú robíme, alebo zneužívajú našu verejnoprospešnú činnosť na politické učely.
Vnímame to ako výzvu intenzívnejšie komunikovať s predstaviteľmi samosprávy, najmä poslancami. Potrebujeme však partnera, ktorý chce komunikovať, chce a dokáže nás počúvať. Možno sme sa mýlili, v našom presvedčení, že výsledky našej práce, porovnanie našich výsledkov s podobnými kultúrnymi centrami hovoria jasnou rečou v náš prospech.
V nasledujúcom období sa budeme snažiť tento fakt napraviť a veríme, že sa nám to podarí a že nás čaká skvelý rok 2020.
V rámci európskeho turné zavítala do košickej Tabačky speváčka a multiinštrumentalistka Sóley, označovaná ako darkopopová princezná Islandu. Tesne pred koncertom sme jej položili zopár otázok.
Kedy si začala rozmýšľať, že by si sa mohla živiť hudbou? Aké boli začiatky Sóley a čo považuješ za najväčší zlom vo svojej kariére?
Celé to šlo veľmi prirodzene. Od malička som navštevovala hudobnú školu a nikdy som si nevedela predstaviť, že budem mať iné povolanie ako hudobníčka. Som šťastná, že sa živím tým, čo viem. Za najväčší zlom vo svojej kariére považujem moment keď som dostala prvú zmluvu s nahrávacím štúdiom a následne sme vyrazili na turné.
Na svojich sociálnych sieťach si avizovala, že najnovší album, ktorý je ohlásený na rok 2020 bude soundtrackom ku koncu sveta. Čo ťa inšpirovalo pri výbere tejto témy? Prečo práve koniec sveta?
Inšpiráciou k tvorbe albumu mi bola aktuálna situácia vo svete. Je veľmi ťažké sa tomu vyhnúť, mám to v hlave každý deň a keď na niečo neustále myslím, je normálne a prirodzené o tom písať a robiť z toho umenie. Na svete máme veľa vedcov, ktorý odvádzajú super prácu a hovoria nám čo môžeme robiť pre zlepšenie situácie, ale ľudia im nie vždy musia rozumieť, tak možno práve nato potrebujeme umelcov. Myslím, že je to zaujímavé, pretože tieto problémy viem ľuďom odovzdať v abstraktnej podobe.
Ak by si mala porovnať svoj prvý album We sink z roku 2011 s pripravovaným albumom, v čom vidíš najväčší rozdiel?
Keď som pracovala na mojom prvom albume veľa som hrala, nebol na mňa vyvíjaný žiaden tlak, nikdy predtým som album nevydala tak som mohla robiť čokoľvek, ale stále keď robím ďalší album začnem to porovnávať. Momentálne sa snažím to nerobiť a užívam si tvorbu nového albumu. Veľmi som si užívala prípravu prvého albumu a chcem to tak cítiť vždy, ale je to extrémne ťažké, keď to už máš s čím porovnať.
Ako tráviš čas po koncerte? Čo urobíš ako prvé po príchode na hotel?
Záleží to od môjho programu na nasledujúci deň. Ak ma čaká skorý odlet tak sa snažím oddychovať, ale veľmi to na turné neviem. Zvyčajne si dám pohár červeného vína. Mám však pocit, že starnem, keď som mala 20 rokov po koncerte sme často žúrovali, dnes mám skôr potrebu dať si zelený čaj, meditáciu a jógu.
Ako ste už isto postrehli, budúci týždeň sa v priestoroch Tabačky Kulturfabrik uskutoční desiaty ročník festivalu Moonride. Nie nadarmo je téma 10. ročníku „Vytrvalosť“. Moonride nás sprevádzal, otváral nové prostredia a len vďaka vytrvalosti sa dnes môžeme tešiť na jeho jubilejný ročník.
„Festival Moonride vznikol už v roku 2006 v našom prvom kultúrnom centre IC Culture Train pod názvom mesačná jazda, kedy sme si uvedomili, že program, ktorý sa u nás mesačne organizuje zodpovedá programu festivalu. Náš mesačný program bol ako jeden veľký festival a tak sme zorganizovali prvý Moonride. Spočiatku trval celý mesiac. Po druhom ročníku sa festival skrátil na týždeň a taktiež premenoval z Mesačnej jazdy na Moonride.“ Peter Radkoff, riaditeľ Tabačky Kulturfabrik.
Moonride je špecifický aj svojím cestovaním po rôznych priestoroch, ktoré riaditeľ Tabačky Peter Radkoff spolu s členmi občianskeho združenia Bona Fide v priebehu rokov, vzhľadom k rôznym okolnostiam, sprevádzkovali na kultúrne centrá. Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v spomínanom kultúrnom centre IC Culture Train.
Časť druhého ročníka sa už konala v priestoroch Kasárni Kulturpark. Festivalom Moonride 2 sa po prvýkrát otvorili brány Kasárni verejnosti.
Po nechcenom opustení Kasárnismesprevádzkovali priestory Tabačky a štvrtým ročníkom festivalu Moonride boli prvýkrát otvorené jej brány verejnosti.
„Keď sme spolupracovali s EHMK festival sa stal jedným z prioritných projektov EHMK zameraných na súčasné umenie. V tomto období sa odohrali zásadné inovatívne programové nové festivalu a veľa inštalácií, site-specifik projektov sme robili vo verejnom priestore. Príkladom je mapingy na industriálnej budove teplárni, či multimediálny projekt v mestskej plavárni. Boli to prvé pokusy o prínos nových trendov v súčasnom umení na Slovensko.“ Peter Radkoff, riaditeľ Tabačky Kulturfabrik.
Po EHMK festival stratil financovanie a bol na dlhé roky pozastavený. Po dlhšej odmlke sa nám však minulý rok podarilo festival obnoviť a už budúci týždeň spoločne zahájime desiaty ročník!
Cez víkend začne v priestoroch Tabačky posledná časť rezidenčný pobytu,
jeho zámerom je finalizovať práce na tvorbe autorskej inscenácie ktorá spája divadlo, dokumentaristický prístup a občiansky aktivizmus.
Tvorcovia hovoria o inscenácii pri ktorej nejde len o umelecké vyjadrenie,
ale aj o komunitu, ktorej príbehy sú podstatnou súčasťou odkazu pre divákov.
POZOR! Pri tejto prílležitosti tvorcovia hľadajú spolupracovníkov! Ak nie si herec, ale nechýba ti odvaha a máš rád angažované umenie, prečítaj si nasledujúcu výzvu a reaguj!
úloha:
účinkovanie – komparz v divadelnej inscenácii
v skupine 6 mužov
s malým množstvom textu + interakcia s divákmi
harmonogram skúšania:
stretnutia v Tabačke Kulturfabrik, Gorkého 2
v čase od 14. do 16. októbra
v rozsahu skúšky poobede 2 hodiny
harmonogram predstavení:
17.10. 19:00 predstavenie v Tabačke Kulturfabrik
18.10. 19:00 predstavenie v Tabačke Kulturfabrik
ďalšie predstavenia
12.11. 19:00 redstavenie v Tabačke Kulturfabrik
odmena:
jedna voľná vstupenka na každé predstavenie
+ 20 eur za odohrané predstavenie
poznámky:
muž vo veku od 18 do 80 rokov
kostým zabezpečený
Ak máte záujem prosím zašlite email na: smrt.antigony@gmail.com
Moonrideje festival nového umenia a technológií, ktorý sleduje trendy v súčasnom umení, kultúre a zaujíma sa o presahy medzi vedou a umením. V rokoch 2006 až 2012 sa každoročne konal na jeseň v Košiciach. V minulom roku sa po dlhšej odmlke festival opäť rozbehol a v čase od 24.10.2019 do 27.10.2019 spoločne oslávime desiaty ročník. Doposiaľ mal každý ročník festivalu svoju špecifickú obsahovú a vizuálnu tému. Výnimkou nebude ani Moonride 10, ktorý sa bude niesť v duchu vytrvalosti. Tešiť sa môžete na bohatý umelecký program, ktorý bude doplnený o zaujímavé prednášky a diskusie. Viac info čoskoro!
Kapela Business Mermaid vydala v máji tohto roku v poradí druhý štúdiový album Light Delight v Tabačka Records. Pri tejto príležitosti vyrážajú na turné. Prvý koncert sa uskutoční už 31.7. v Prahe. Skupina s pôsobením v Košiciach a Kodani spája minimalistické a energické indie-rockové kompozície s ušľachtilým vokálnym prejavom podčiarknutým surreálnym synth-waveom.
Spoločnosť im na tomto turné bude robiť dvojica hudobníčok z južného Londýna Rachel Still a Kayleigh Cheer zo zoskupenia Wahl. Wahl tvoria svoj vlastný hudobný vesmír, ktorý je zmesou energického indie popu a art rocku. V roku 2018 mali ich debutové single premiéru v BBC Music Introducing a v Clash Magazine. Na konci júla vydajú EP s názvom „Always Gonna Be This Way“.
O pohodlie na cestách sa postará 7-miestny Nissan NV200 od spoločnosti Autospol Vlasatý, ktorý od januára 2019 v rámci carshareingu slúži potrebám Tabačky, ale aj rôznym eventovým a marketingovým potrebám jej komunity. Hurá za kultúrou!
„Sila umenia a kultúry je pre nás inšpiratívnymi, transformačnými skúsenosťami, ktoré majú schopnosť zmeniť ľudí, vnímania a spoločnosti.“ www.teh.net
Multifunkčné kultúrne strediská pôsobiace v bývalých priemyselných budovách, ktoré prezentujeme na tejto výstave, ako Tabačka Kulturfabrik, a mnoho ďalších členov siete Trans Europe Halles ilustruje vzrušujúce a inšpiratívne hlasy pôsobiace na európskej nezávislej scéne. Všetci majú príbeh, ktorý sa má rozprávať a poučiť sa z toho, že v časoch veľkých výziev by sa o udržateľnosti mali vyjadriť.
Spoločné a čo ich spája, sú „určité hodnoty súvisiace s empatiou, rovnosťou, spoluprácou, udržateľnosťou a vášňou pre budovanie spoločnosti založenej na tolerancii a kultúrnej demokracii. A bez ohľadu na rozdiely medzi rôznymi regiónmi Európy existujú aj spoločné výzvy na spoločensko-politickom fronte, v neposlednom rade vzostup neoliberalizmu, xenofóbie, rasizmu, sexizmu a útokov na slobodu prejavu. Je tu aj solidarita a príležitosť … Pre sektor umenia a kultúry nie je otázkou len „ako prežijeme“, ale aj „kam zapadáme do tejto novej dynamiky a aký je náš prínos“?Modely k Manifestom, Sandy Fitzgerald, Olive Arte, 2018, s. 10/11
Pripravovaná výstava prezentuje fotografie z každodenného života 13 nezávislých kultúrnych centier z 8 európskych krajín, ktoré pôsobili v priestoroch bývalej továrne na mlieko, továrne na výrobu textilu, továrne na výrobu káblov, továrne na výrobu kotlov, družstva na výrobu mlieka, továrne na výrobu tehál, rafinérie, pivovaru…,: Melkweg (Amsterdam, Netherlands), WUK (Vienna, Austria), Spielboden (Dornbirn, Austria), Kaapeli (Helsinki, Finland), Roda Sten Kunsthalle (Goteborg, Sweden), Mejeriet (Lund, Sweden), Not Quite (Fengersfors, Sweden), Zo (Catania, Italy), Zentralwerk (Dresden, Germany), HALLE 14 (Leipzig, Germany), KulturFabrik (Esch-sur Alzette, Luxembourg), Tou Scene (Stavanger, Denmark), Den Ny Maltfabrik (Ebeltoft, Denmark).
Foto materiály a texty o centrách sa zbierajú s podporou koordinačného úradu TEH, pričom sprievodné texty, ako aj názov výstavy, sú prevzaté z publikácie / výsledkov projektu Creative Lenses Projekt „Manifest – Modely koncepčných nástrojov“ pre umenie a kultúru, upravil Sandy Fitzgerald, a publikoval Olive Arte.
Počas stretnutia siete nezávislých kultúrnych centier Trans Europe Halles v Drážďanoch (16. – 19. mája 2019) sa nám podarilo zabezpečiť grant (cestovné a ubytovanie) z TEHu na zasadnutie organizačného rozvoja v Innsbrucku (27. – 29. júna) a miesto v následnom jednoročnom sledovaní pogramu, ako aj zabezpečit spoluprácu koordinačného úradu TEH, členských centier TEH a Kultúrnej agentúry Olivearte pre výstavu v Tabačke o udržateľnosti nezávislej kultúry v náročných časoch.
Organizačný rozvoj je nový projekt Trans Europe Halles a kultúrneho centra Die Bäckerei, ktorý sa zameriava na vytváranie podmienok potrebných pre prosperujúce nezávislé kultúrne organizácie. Bude trvať viac ako jeden rok a bude viesť k vývoju diagnostického nástroja, ktorý bude používať každý v sieti TEH.
Die Bäckerei je nezávislé kultúrne centrum z rakúskeho Innsbrucku. Ako dynamický priestor spája aspekty komunikácie, výroby a prezentácie. Die Bäckerei je priestor, ktorý nie je možné presne definovať, ale je vytvorený jeho užívateľmi, dynamickým jadrom zariadenia.
Ako všetci vieme, založenie kultúrneho centra je veľmi odlišné od zachovania kultúrneho centra. Cieľom tohto projektu je preskúmať, ako môžeme zachovať počiatočnú motiváciu a energiu, ako vytvoriť organizácie, ktoré nás udržia v činnosti, ako chrániť tých, ktorí sú zapojení do nezávislého kultúrneho sektora, pred vyhorením.
Účastníci zasadnutia organizačného rozvoja v Inssbrucku, ktoré riadi Shawn a Florian zo spoločnosti Die Bäckerei, získajú množstvo nových nápadov a jednoduchý diagnostický nástroj na hodnotenie svojich organizácií. V priebehu roka po zasadnutí budú Shawn a Florian navštevovať 5 centier (jedno z nich je Tabačka Kulturfabrik), s pravidelnými stretnutiami prostredníctvom Skype pre pokrok a introspekciu a s dvojdňovou návštevou kultúrneho centra, aby sa podrobne oboznámili s jeho vnútornou štruktúrou. hodnotami a metódami. Zozbierané údaje budú zdieľané a ďalej rozvíjané na stretnutiach TEH v priebehu roka. Prehľad, výskum a metódy, ktoré sa dajú využiť, sa zmenia na kreatívnu a ľahko použiteľnú sadu nástrojov, na ktorej budú môcť všetci používatelia v rámci siete pracovať a rozvýjať ju.
Našu účasť na 87. konferencii TEH v Drážďanoch podporil Fond na podporu umenia v rámci programu Medzinárodné mobility a prezentácie.
Kapele Business Mermaid, fungujúcej striedavo v Kodani a v štúdiu Orgon v Tabačke 19. mája vyšiel druhý album Light Delight. Dream-goth noblesa a éterický šarm. V ich hudbe počuť vplyv The Horrors, St. Vincent a Sonic Youth. Vznikli z adolescentnej punkovej kapely Big Fucking Head, s ktorou si ako štrnásťročné zahrali so Zónou A. Kapelu tvoria Lilian Sfax- spev, basa, E.D. Nalani – gitary, Foxie – klávesy a Mr. Tulip – bubny.
Business Mermaid reflektujú špecifickým spôsobom zvláštny zmysel dekadencie z konca 18. storočia. Istá vibrácia absintu v tomto charaktere, tejto Madamme Pompadour vo svojom kabáte a topánkach a so svojím strojovým čiernym srdcom, bez ohľadu na to, čo to je. Nový album Light Delight má víziu. Táto myšlienka je „chceš byť normálnym človekom?“ Idea podivnosti, alebo niečoho iného za maskou a krutosťou obyčajných ľudí. V textoch je dosť miesta na to, aby sme predpokladali, že sa deje aj niečo iné. Zmysel pre tajomstvo, ale sú to naozaj gitary. Ten pocit autenticity, ktorý len zazvoní. Jasnosť a hĺbka hrania na gitare sú fenomenálne. Každá pieseň tvorí pocit, že vyšla z hlbín tmavého modrého bazéna vody, ale opäť s prekvapivou jasnosťou. Je to taká čulá krása v tom zmysle, že pripomína, že si neskoro v noci v meste, zdá sa, že je dosť prázdne, pretože, vieš, je tak neskoro. Alebo nejaký druh pustého miesta a možno si trochu opitý a všetko sa zdá krajšie a melancholické, pretože si opitý, ale takmer upokojujúcim spôsobom. A tak tento album s veľmi jednoduchými, ale naozaj hlbokými textami, druh piesne stratenej lásky, keď pozeráš späť a uvedomuješ si chyby v určitom okamihu vo svojom živote, má naozaj potenciál byť čiernym koňom našej scény za posledné roky.
Prečítajte si krátky rozhovor s kapelou:
Odkiaľ ste sa inšpirovali pri tvorbe albumu? Čítate alebo sledujete veľa sci-fi?
Lilian:Musím Vás len sklamať. Žiadne sci-fi. Jedine že ho už žijeme. Album má 4 rôzne roviny výpovede. Hlavnou inšpiráciou bola reflexia dnešnej lacnej doby a kriticizmus slepoty cez zrkadlo. Kde sme to až došli? Na to nadväzuje ďalšia téma, ktorá priamo demonštruje naliehavosť zobudenia sa zo súčasného marazmu a priamo burcuje k akcii a najhlbšej vnútornej zmene. Tretia téma sa dotýka osobnej citovej výpovede a štvrtá ilustruje umelecký obraz a únik do metafor. Viacero piesní obsahuje viac ako jednu z menovaných tém naraz.
E.D.Nalani:Lepšie by som to nepovedala. Chceme jednoducho prebudiť ľudí. Vyslobodiť ich z okov pozemského života a prinútiť ich pozrieť sa nad seba. Vo všeobecnosti sme ako ľudia príliš spútaní sami sebou.
Mr. Tulip:Pre mňa je album akýsi odraz novej rockovej hudby súčasnosti. Zmiešali sme tvrdú hudbu s elektronikou, v ktorej je hnev, smútok a trochu aj radosť. Má vyjadrovať komplikované životné situácie a nové výzvy, ktorým sme vystavovaní, Album je autentickým zobrazením nášho videnia dnešného sveta, jednoducho nedávame si klapky na oči, iba real life.
Čo vás motivovalo vytvoriť koncepčný album?
Lilian:Koncepčný album vznikol aj z dôvodu, že sme ho vyprodukovali v priebehu jedného roka, čo je pomerne stlačená doba. V týchto dňoch tomu žijeme a preto nastalo prirodzené sústredenie okolo pár centrálnych okruhov. Koncepčný prístup praktizujeme takmer vo všetkých našich aktivitách, určite aj kvôli môjmu business management backgroundu. Veď sme predsa Business Mermaid!
E.D.Nalani:Pre mňa to bol intenzívne prežitý čas s Lilian, ktorý prirodzene vyústil v koncepčný album. Keď sme spolu, tvoríme už len tým, že sa rozprávame.
Foxie:Z môjho pohľadu to bol náš jasný cieľ. Vzhľadom na to, že sme riešili nové nápady a hrávali sme ich na koncertoch spolu so skladbami z prvého albumu Glitter, vnukla sa nám táto myšlienka, vytvoriť niečo celkom nové, nový koncept. Riešili sme to poctivo, obuli sme sa do toho a skutočne za ten krátky čas, čo sme to stihli, môžem povedať, že to bola poctivá práca, na ktorej sme všetci makali.
Premýšľate o rozdieloch v tom, ako poslucháč počúva hudbu na rozdiel od toho, ako to robí divák, ktorý vníma aj vizuálnu stránku?
Mr.Tulip:Je to určite rozdiel vnímať to zo strany diváka a nie je to jednoduché sa do neho vžiť. Myslím si, že príliš nad tým nepremýšľame a preto máme sebavedomie ukazovať nové choreografické prvky ktoré niekedy vznikajú priamo na koncerte.
Foxie:Snažíme sa tieto dve stránky spájať a dávať tomu rovnakú dôležitosť, po hudobnej, i vizuálnej stránke. Či už rozprávame o vizuálnych záležitostiach v súvislosti s videoklipmi, alebo s koncertmi, dávali sme si vždy záležať na oboch stránkach.
Máte pre kapelu nejaké veľké ambície? Možno niečo, čo nie je presne naplánované, ale niečo v zadnej časti mozgu, o čom si myslíte, že by bolo zábavné pokúsiť sa vyskúšať?
Lilian:Nechodíme už v topánkach polodetí, ktoré si heroicky predstavujú vypredané štadióny a sfanatizované masy. Masový hudobný priemysel funguje podľa ťažkých pravidiel a degraduje v každom aspekte dekádu za dekádou. Ambícia je teda nesebecká, nehoniaca si ego, nehľadajúca obdiv. Budem vďačná keď na alternatívnej scéne oslovíme publikum s veľkosťou ktorú ponúka. Veľkou ambíciou teda je zodpovednosť, aby luďia počúvali, premýšľali a menili.
E.D.Nalani:Napadá mi, že by bolo zábavné si vyskúšať zahrať nejaký cover. Myslím si, že je zaujímavé, že sme žiaden cover spolu nehrali. A keďže k tomu pociťujeme spoločný odpor, tak by to mohla byť celkom výzva. Kapely sa väčšinou takto rozbiehajú, že najprv pomaličky covery a potom sa ledva dokopú k vlastným veciam. Lilian je moja umelecká polovička a nikdy sme sa spolu nemuseli zohrávať takýmto spôsobom.
Vidím stále nové kampane na Kickstarter pre hudobné projekty. Uvažovali ste už o crowdfundingu?
Lilian:Spolupracujeme s našimi priateľmi a ich kolektívom, ktorý majú v Kodani zaujímavé experimentálne štúdio, kde sa venujú rôznym umeleckým projektom, workshopom, networkingu a eventom. Ako tím sme sa už pohrávali s touto myšlienkou, avšak svedomie mi nedovolí zbierať od ľudí peniaze pre moje potešenie z hudby. Sú ľudia, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Nie sme to my, peniaze si vieme aj zarobiť. Bola na stole aj idea o spojení takejto kampane s nejakým vyšším cieľom.
Mr. Tulip: Ak budeme cítiť silnú potrebu ľudí nás podporiť, tak by sme to mali vnímať ako ich požiadavku, že nás chcú počuť a vidieť viac. Podľa mňa však dobrá hudba sa dostáva na povrch sama. Netreba k tomu žiadnu podporu. Nerozumiem, keď sa niekto dlhodobo pokúša uspieť cez platené reklamy a nedarí sa mu. Je to znamenie, že buď niečo nie je v poriadku alebo len tvorí príliš okrajový žáner. Crowdfunding je skvelý spôsob pre začínajúcich hudobníkov, ktorí majú nápady ale nemajú ich ako zrealizovať. Momentálne ak nás chce niekto podporiť, môže tak urobiť kúpou CD, prípadne nás odporučiť ďalším ľuďom.
Niektoré kapely majú problém hrať svoju ranú tvorbu. Aký máte pocit zo svojich prvých nahrávok kapely a zvyknete ich ešte prezentovať?
Lilian:My zas máme problém rozhodnúť datovanie našej ranej tvorby. Či ide o jar skupiny Big Fuc*ing Head alebo o prvé lastovičky začínajúceho projektu Business Mermaid. Pred vydaním prvého albumu sme mali na konte okolo 90 skladieb ktoré boli rôzne zaznamenávané ako demá. V tej forme ako vznikli ich už neprezentujeme, aj keď mnohé stihol zaujímavý osud dokončenia po rokoch. Napríklad základný groove Solar Muscle Crystal je použitý spred 8mich rokov. Na prvý album Glitter sa tak dostali asi 3 (Taxi Driver, Kafka) a dodnes hrávame live Calm World. Čo sa týka pocitu určite cítim uspokojenie, hrdosť a radosť, keďže sme na tom robili od 13tich a skrýva sa v tom celé naše dospievanie. Večná mladosť.
Foxie:Presne ako vravíš, dokážeme vytiahnuť z ranej tvorby to najlepšie. Keby sme dnes počuli pôvodné verzie, videli by sme to ako niečo úsmevné, naivné, ale vždy z toho vieme vytiahnuť niečo, nejaký základný groove, a na tom stavať. Tak to bolo aj so skladbami, ktoré uviedla Lilian. Samotné by sme ich von nedávali, ale prerobené s tým, že v nich ostáva pôvodná myšlienka a atmosféra, sa dostávajú už na vyšší level.
Niečo, čo ma vždy fascinovalo ako niekoho, kto miluje hudbu a píše o hudbe, je vzťah medzi umelcami a novinármi. Zaujímate sa o recenzie vlastných diel? Vyhľadávate ich niekedy, alebo sa im vyhýbate?
Lilian:Zatiaľ sa o nás recenzie nepísali. Ak nejaké budú určite si ich prečítame. Recenzia však často hovorí viac o novinárovi ako o kapele.
Mr. Tulip:Je určite skvelé, ak novinár dokumentuje hudobné dianie. Pre umelca je to vždy skvelý pocit, keď je mu venovaná pozornosť a určite to vníma veľmi citlivo. Veľmi sa mi páčila Frenkyho hudobná encyklopédia, ktorá mapovala aj tie kapely, ktoré nikdy nedostali priestor v médiách. Bohužiaľ už som ju nedokázal nikde nájsť.
Máte obľúbenú skladbu z Light Delight?
Lilian:Ukáž prstom na jedno zo svojich detí, ktoré máš najradšej! Solar Muscle Crystal a Abstract lebo stoja do určitej miery stranou a prekvapili. Boli aj netradičnejšie skladané.
Mr. Tulip:Myslím, že je ťažké označiť niektorú, keďže väčšina z nich sa nesie v podobnom duchu ale obľúbil som si Petroleum. V každej z nich sa však dá nájsť niečo zaujímavé.
Foxie:Opäť sa zhodnem s odpoveďou Lilian, najviac mi chutí Solar Muscle Crystal, rovnako aj Abstract, ktorú vnímam ako veľmi pocitovú. Tak vlastne aj vznikla, z pocitu. Asi aj preto má pre mňa taký mimoriadny význam. Špeciálne miesto má pre mňa aj skladba Acre, pri ktorej sa vždy usmievam, keď ju počujem. Je to asi dôsledok toho, že si vždy spomeniem, ako som sa smiala z môjho partu na synťákoch, keď sme to nahrávali.
Ak by ste mohli hrať kdekoľvek na svete, kde by to bolo?
Lilian:Chcete počuť Kentish Town London? Niekde kde to má význam. V hlavách.
